Najnovšia analýza Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) odhalila, že napriek zlepšeniu zberu kuchynského biologického odpadu (KBO) na Slovensku ostáva tento proces finančne nákladný a nedostatočný v pomere k celkovej tvorbe komunálneho odpadu. Vyplynulo to zo zberu dát, do ktorých prispelo 658 obcí s takmer 2,5 milióna obyvateľov, reprezentujúcich 46 % populácie Slovenska.
Podľa aktuálnej analýzy produkcia kuchynského odpadu narástla z 35,9 tisíca ton v roku 2021 na 59,9 tisíca ton v roku 2023. To predstavuje v prepočte 6,6 kg na obyvateľa v roku 2021 a 10,9 kg v roku 2023.
Obce zbierajú menej
Podľa autora analýzy ZOP Tomáša Schabjuka údaje o zbere môžu skresľovať reštauračné odpady, ktoré majú rovnaké katalógové číslo ako kuchynské odpady z domácností.
„Aj keď obyvateľ SR priemerne ročne vyzbiera len 10,9 kg KBO v porovnaní so 449 kg celkového komunálneho odpadu, náklady na kuchynský odpad sú až 405 eur na tonu, čo je viac ako dvojnásobok oproti zmesovému odpadu, ktorého náklady na spracovanie sú 172 eur na tonu,“ uviedol Schabjuka. Doplnil, že malé obce zbierajú výrazne menej KBO, iba cca 6 kg na osobu ročne, mestá nad 50-tisíc obyvateľov vytriedia až 17 kg na osobu.
Drahý zber, preprava a spracovanie
Generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec spresnil, že na výšku nákladov v odpadovom hospodárstve má vplyv samotný zber odpadu, jeho preprava a spracovanie.
„Kuchynský odpad je špecifický tým, že sa zbiera v malých množstvách a relatívne často, v niektorých obciach a mestách aj dvakrát týždenne. Navyše je KBO iný aj tým, že zákon upravuje jeho zber špecifickou infraštruktúrou – špeciálne vedierka, košíky a iné osobitné nádoby, ktoré neprepúšťajú zápach, atď. Podľa samotných miest a obcí, zber KBO predražujú najmä biologicky rozložiteľné vrecká. Niektoré spoločnosti podmieňujú tento zber ich použitím, iné zasa umožňujú zbierať kuchynský odpad aj do bežne dostupných plastových vreciek, pretože ich spracovateľ pri spracovaní dokáže oddeliť od biologického odpadu,“ vysvetlil Chovanec.
Podľa ZOP je pri kuchynskom odpade výzvou aj preprava k spracovateľovi, keďže nie všetky regióny majú dostatočné kapacity v bioplynových staniciach, a trasy sa v niektorých prípadoch navyšujú o stovky kilometrov.
„Náklady na zber a spracovanie KBO tvoria až 11 % celkových nákladov na komunálne odpady, čo je mimoriadne vysoké číslo. Pritom zaberajú len 2,9 % ich podielu,“ ozrejmil Schabjuka. Riešením by podľa ZOP mohla byť deregulácia podmienok zberu a zohľadnenie regionálnych vplyvov. „Ďalším možným krokom by mohlo byť určité zjednodušenie a zefektívnenie spracovania tohto druhu odpadu v kompostárňach,“ uzavrel Chovanec.
