Ekologické obalové riešenia, udržateľný ekodizajn a cirkulárna ekonomika. Aj o tom bol prvý ročník podujatia ENVI Summit, ktoré v novembri zorganizoval ENVI - PAK v Bratislave. Jeho cieľom bolo podporiť dialóg o výhodách prechodu na udržateľné obaly a motivovať spoločnosti k pozitívnym zmenám v ekologickom dizajne.
Podujatie otvorila austrálska dizajnérka a enviroprovokatérka Leyla Acaroglu, ktorá je známou propagátorkou zelených inovácií. S Leylou Acaroglu a Katarínou Kretter, riaditeľkou komunikácie OZV ENVI - PAK sme sa porozprávali o tom, ako funguje cirkulárna ekonomika, aké sú vyhliadky do budúcnosti v rámci obalového priemyslu a či vôbec existuje univerzálny dokonale udržateľný obal.
Dizajn a životné prostredie. Možno by sa niekomu mohlo zdať, že prepojiť tieto dve veci nie je také jednoduché. Aká bola vaša cesta od dizajnu, ktorý ste vyštudovali, k cirkulárnej ekonomike?
L.A.: Chcela som byť produktovou dizajnérkou, lebo som chcela prácu, ktorá by nebola nudná a zdalo sa mi, že táto by mohla byť zábavná. Po dvoch rokoch som si uvedomila, že potrebujem lepšie pochopiť výzvy, ktorým ako ľudstvo čelíme. Nechcela som tvoriť produkty, ktoré sa stanú odpadom. Tak som začala študovať sociológiu, v rámci toho ekonómiu a koncept udržateľnosti. Musela som sa naučiť, ako funguje príroda a spoločnosť. Venovala som sa problematike dopadu ľudskej činnosti a dizajnu na životné prostredie. V tom som sa našla, a preto dnes milujem, čo robím. Je pre mňa naozaj veľmi dôležité pochopiť, ako funguje príroda a spoločnosť, ako je možné vyrábať produkty tak, aby veci mohli fungovať lepšie.
Venujete sa obalom a udržateľnosti. Cieľom v tomto smere je určite komplexný prechod z lineárnej na cirkulárnu ekonomiku. Dá sa to? S čím sa v tejto oblasti potýkame?
L.A.: Už počas štúdia bol pre mňa veľmi zaujímavý „objav“, že lineárna ekonomika je dizajnovaná na to, aby sme veci vyhadzovali a vôbec nezohľadňuje životný cyklus produktu. Ak niečo vyrábate, potrebujete, aby ľudia veci vyhadzovali, aby ste im mohli predať nové výrobky. Je to začarovaný kruh. V skutočnosti je žiaduce, aby ľudia veci nevyhadzovali. Bohužiaľ, myslíme si, že vyhadzovať veci je normálne, ale v skutočnosti nie je. Neexistuje motivácia, chýba zodpovednosť. Našťastie, nielen v Európskej únii, ale na celom svete sa pomaličky veci menia. Príkladom je smernica EÚ o práve na opravu. Nebude to ľahká cesta, ale je to dobrý začiatok. Riešenie, ktoré sa snažíme uviesť do praxe, sa týka všetkých, pretože väčšina ľudí produkuje veľa obalov, je to v priemere 190 kg ročne. Naším cieľom je, aby boli výrobcovia zodpovednejší už pri samotnom navrhovaní produktov a ich obalov.
K.K.: V niektorých prípadoch je riešením opakované používanie. Ak to nie je možné, vtedy nastupuje recyklácia. A keď už hovoríme o smerniciach, k vyššej recyklovateľnosti obalov potrebujeme harmonizáciu. Práve tá by mohla motivovať výrobcov k tomu, aby prešli na obaly, ktoré sú ľahko triediteľné a recyklovateľné. Dnes je ekomodulácia – finančná motivácia výrobcov k ekodizajnu – v rámci európskych krajín rôzna. V niektorých je materiál zvýhodnený, lebo v nich existujú recyklačné kapacity, v iných naopak nie a daný materiál je zaťažený vyššími poplatkami pre výrobcov. Tí potom nemôžu ulahodiť všetkým trhom a na výber obalového materiálu to nemá taký efekt, ako by malo mať.
Ako má bežný človek, ktorý sa nezaujíma a veľa nevie o cirkulárnej ekonomike, posúdiť vhodnosť obalu?
L.A.: V Európskej únii, našťastie, existujú pomerne jasné usmernenia na obaloch, podľa ktorých spotrebitelia oveľa ľahšie vyhodnotia vhodnosť obalu. Začína sa však objavovať množstvo nových materiálov, ktoré sú označené novými symbolmi a maličkými textami, ktoré pôsobia zmätočne.
Existuje výraz wishcycling (z angličtiny wish – túžba), čo znamená triedenie odpadu v nádeji, že bude recyklovaný. Ľudia chcú recyklovateľné veci, pretože sa cítia lepšie. Ale technické systémy ešte nie sú také pokročilé, aby dokázali zrecyklovať jednorazový papierový pohár od kávy alebo vianočné svetielka.
Dôležité je pochopiť, čo sa recyklovať dá, čo nie a na základe toho vyberať produkty. To je najjednoduchší spôsob, ako sa stať zodpovednejším spotrebiteľom.
Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI-PAK (zdroj: ENVI - PAK)K.K.: Súhlasím s Leylou a možno doplním, že ľudia ani nemusia úplne presne vedieť, ako samotná cirkularita funguje, dôležité je, aby pochopili, že najlepšou cestou, okrem samotnej minimalizácie, je jednak premyslenie si nákupov a uprednostnenie takých obalov, pri ktorých si sú istí, že s nimi budú vedieť naložiť. Budú ich teda vedieť správne vytriediť. To je taký základ, pochopiť, že vieme byť zodpovednejšími spotrebiteľmi, keď si uvedomíme rozdiel medzi tým, čo sa recyklovať dá a čo nie už pri samotnej kúpe.
Samozrejme, ešte sa nedá recyklovať všetko, ale stále je tu možnosť, že to raz tak bude. Preto je dôležité už teraz ľudí nabádať, aby triedili aj taký odpad, ktorý sa ešte recyklovať nedá a zatiaľ sa energeticky zhodnocuje, aby sme v čase, keď už bude ich efektívna recyklácia možná, nezačínali s osvetou takzvane „na zelenej lúke“. Nehovoriac o tom, že energetické zhodnocovanie je vždy lepšia voľba ako skládkovanie.
Existuje podľa vás trvalo udržateľný obal, aké kritériá by mal takýto obal spĺňať?
L.A.: Udržateľný obal je taký, ktorý chráni produkt a má minimálny vplyv na životné prostredie. Má to niekoľko úrovní. Obal, ktorý zapadá do cirkulárnej ekonomiky, je taký, ktorého by sme sa vedeli v procese úplne zbaviť. Treba pochopiť, aký je dopad toho obalu, to je prvá úroveň. Druhá úroveň je, zamyslieť sa nad tým, ako vytvoriť produkt, ktorý bude udržateľný, čo zahŕňa kultúrne zmeny a spoločenské zmeny. A tretia úroveň je zamyslieť sa nad tým, ako navrhnúť produkt v rámci širšieho systému, teda ako eliminovať jeho odpad v čase. Z pohľadu cirkulárnej ekonomiky ide o elimináciu jednorazových výrobkov, teda ako zabezpečiť opakované používanie produktu. Vidíme to aj na športových podujatiach, kde dostanete pohár za nejaký poplatok, ktorý vám vrátia, keď pohár odovzdáte naspäť. Na takých podujatiach sú tisíce ľudí, ktorí by inak vyprodukovali obrovské množstvo odpadu.
Tento problém riešili aj na olympiáde vo Francúzsku. Tam mali veľký a ťažký kľúč od hotelovej izby, aby si ľudia nebrali kľúče domov. Boli škaredé a nikto ich nezabudol vrátiť. (smiech)
V prvej fáze ide vždy o pochopenie dopadov a momentálne je veľa obalov, pri ktorých vôbec nedošlo k prvej fáze. V súčasnosti je veľa výrobcov obalov, ktorí buď nemajú motiváciu, alebo čas, rozhodujú sa veľmi rýchlo a nezamýšľajú sa nad tým, ako budú ich obaly ďalej fungovať. Pracujeme na motivácii firiem, aby sa zamysleli nad tým, ako vytvoriť udržateľný obal. Najudržateľnejší obal je žiadny obal. Bez neho však môže dôjsť k poškodeniu výrobku. Ide vždy o kompromis medzi ochranou produktu a vplyvom obalu na životné prostredie.
Obaly sú veľmi emocionálna záležitosť. Na jednej strane lezú ľuďom na nervy, lebo sa nevedia rýchlo dostať k obsahu, na druhej strane sa môže stať aj to, že vďaka nevhodnému obalu dôjde k znehodnoteniu produktu.
K.K.: Asi úplne ideálny a dokonalý obal ešte neexistuje. A zrejme ani nikdy nebude existovať jeden druh dokonale udržateľného obalu na všetko. Rôzne produkty či výrobky si vyžadujú rôzne obaly, aby bola zachovaná bezpečnosť potravín alebo liekov, prípadne ochránená krehkosť výrobkov a podobne. Takže univerzálny obal asi nenájdeme, ale v rámci jednotných pravidiel ekodizajnu už svitá na lepšie časy. Výrobcovia budú musieť pristupovať k navrhovaniu obalov tak, aby boli udržateľnejšie, lepšie a ľahšie recyklovateľné a aby nedochádzalo zbytočne k plytvaniu materiálmi.
Ako by teda podľa vás mohli vyzerať obaly o nejakých 10-15 rokov?
L.A.: Vzhľadom na to, ako rýchlo sa veci zmenili za ostatných 10 rokov, ťažko odhadnúť, čo bude o 5 rokov. Myslím si, že uvidíme oveľa viac materiálov z morských rias, banánových šupiek a všetkých druhov udržateľných materiálov, ktoré budú na daný účel vhodné. Mnohé spoločnosti budú inovovať a vyvíjať špecifické obalové riešenia pre konkrétne kategórie produktov.
Vzniknú nové plastové obaly, ktoré budú inovatívne a oveľa efektívnejšie. Tam, kde musíme mať plastové riešenie, bude menšia rôznorodosť materiálov, aby sa dali ľahšie recyklovať a znova použiť.
Zároveň očakávam, že budeme svedkami dramatického zníženia používania jednorazových plastových obalov a nárastu opätovného používania obalov na trhu najmä v spoločnostiach, ktoré pracujú na efektívnej psychológii opätovného použitia. Príkladom môže byť kozmetická firma, ktorá predáva krém na tvár. Vyberiete si značku, lebo chcete kvalitu. K tomu získate personalizované balenie, ktoré si každých pár mesiacov prídete naplniť. Toto je jeden zo spôsobov, ako vytvoriť hodnotu pre zákazníka a pridanú hodnotu pre systém, pretože ten obal chcete mať dlhodobo, lebo hovorí o vašej estetike a identite. Môže z toho byť rituál a môže pomôcť vytvoriť spätosť so značkou.
Predpokladám, že do balenia produktov vstúpi vo väčšej miere AI, pomocou strojového učenia budú vznikať obaly presnej veľkosti. Toto sa uplatní hlavne pri rýchloobrátkovom spotrebnom tovare.
K.K.: Taktiež sa domnievam, že sa v rámci obalového priemyslu posunieme k využívaniu biomateriálov, ktoré budú kompostovateľné a rozložiteľné v bežnom prostredí. Určite bude stále hrať prím ochrana tovaru a jeho bezpečná preprava k zákazníkovi, očakávať však môžeme menšie používanie farieb, všade, kde farba obalu plní len marketingovú funkciu, tak očakávam odklon od sýtych tmavých až čiernych farieb plastov. Pri plastoch ešte zostanem, v blízkej budúcnosti očakávame, že plastové obaly budú obsahovať recyklát, čo pomôže aj trhu s druhotnými surovinami, nakoľko ich výrobcovia budú musieť do obalov pridávať. Aj z dôvodu novej európskej obalovej legislatívy nás čakajú veľké zmeny, ktoré prinesú ak nie dokonalé obaly, tak určite aspoň udržateľnejšie.
Leyla Acaroglu (zdroj: ENVI-PAK)Pár rokov dozadu boli u nás veľkou témou uhorky zabalené v plaste. Niektoré reťazce sa ich snažili odstrániť zo svojich pultov, rozhodli sa, že budú predávať iba nebalené uhorky. Aký je váš pohľad na balenie jednotlivých kusov zeleniny?
L.A.: Je to veľmi komplexná otázka, pretože dôvod, prečo je uhorka v obale, je to, že zostane dlhšie čerstvá. Samozrejme, ak uhorku bez obalu vložíte do nejakej uzatvorenej nádoby, teda vytvoríte prostredie, ktoré bude podobné ako v tej fólii, tak tiež zostane dlhšie čerstvá.
Bohužiaľ, väčšina ľudí len všetko nahádže do chladničky a všetko sa im rýchlo pokazí. A nikto nechce hnilú uhorku. Aj pre mňa je frustrujúce vidieť zabalenú zeleninu, ale väčšina ľudí nevie, ako zeleninu správne skladovať. Balenie do fólie môže byť teda efektívnym riešením, pretože bráni plytvaniu jedlom. Zelenina dlhšie vydrží, nezhnije, stihneme ju skonzumovať ešte predtým, ako by sa pokazila a skončila v koši. Ak uhorka skončí v koši, treba vypestovať novú uhorku. Nie je to teda jednoduché. Chladničky by mali byť lepšie dizajnované, to bez debaty.
V globálnom meradle vyhadzujeme až tretinu z objemu potravín. Neuveriteľné množstvo organického odpadu je obrovským problémom. Je výborné, že na Slovensku sa zbiera kuchynský odpad, toto v mnohých krajinách nefunguje.
V rámci prechodu na cirkulárnu ekonomiku sa snažíme nielen optimalizovať produkciu a obaly, ale hlavne správanie ľudí. To, čo treba zmeniť je uvažovanie ľudí, musia pochopiť, že ak vyhodia šalát, tak zároveň vyhodili prácu ľudí, živiny z pôdy, vodu, potrebné na jeho vypestovanie, naftu za jeho dopravu...
K.K.: Treba myslieť aj na to, ako sa nakladá s tovarom ešte predtým, ako si ho prinesieme domov. Práve preto, že uhorka bez obalu stráca čerstvosť, predtým, ako si ju vložíme do košíka, otestujeme, či nie je za zenitom. Veď kto by si chcel kúpiť „gumenú“ uhorku? Takto otestuje kvalitu uhorky mnoho zákazníkov a môže sa stať, že po záverečnej je nebalená uhorka vhodná akurát na kompost. Myslím si, že aj tí, ktorí od balenia uhoriek pred časom ustúpili, už pochopili, že radšej ľahký a jednoducho vytriediteľný obal, ako množstvo potravinového odpadu. Ako povedala Leyla, mnoho ľudí nevie, ako správne skladovať potraviny a na druhej strane, ani priestor na ich skladovanie nie je vždy ideálny. Ľudia kedysi mali veľké pivnice, kde vedeli uskladňovať sezónne ovocie a zeleninu a zásoby im vydržali celé mesiace v dobrom stave. Dnes, bežnej rodine v paneláku neostáva iné, ako skladovať veci v chladničke a tá tiež nie je nafukovacia, čiže akýkoľvek prostriedok na to, aby vydržala tá uhorka čerstvá a človek nemusel každý druhý deň merať cestu do obchodu pre novú, je vítaný.
L.A.: Áno, ešte doplním, že zelenina aj po utrhnutí vlastne ešte žije. Keď dáte zeleninu do chladničky, vysúša sa. Ak zeleninu umiestnite do dobre utesnenej nádoby, tak vydrží dlhšie. Presne to sa deje v plastovom obale, ktorý ochraňuje obsah, a ten potom vydrží dlhšie vlhký a čerstvý.
Mnohí ľudia nehľadia na dopad na životné prostredie, jednoducho nakupujú to, čo je lacnejšie. Udržateľné produkty sú stále drahšie. Čo sa s tým dá robiť?
L.A.: Je to otázka množstva. Ak niečoho vyrábate veľa, je to lacnejšie. Opäť platí, že mnohé predpisy, ktoré sa zavádzajú, zabezpečia, že zlé environmentálne riešenia budú drahšie.
Aktuálne je oveľa lacnejšie nakúpiť na Temu alebo Shein, než u lokálneho výrobcu. Globalizovaný trh nám dáva možnosť rozhodnúť sa medzi najlacnejším produktom a tým, ktorý je prospešný, bezpečnejší, zdravší a lepší jednak pre životné prostredie, ale aj pre lokálnu ekonomiku.
Povzbudzujem ľudí, aby v prípade, že ak majú možnosť, nech si radšej kúpia menej vo vyššej kvalite ako veľké množstvo v nízkej. Možno sa to zdá ťažké, ale je to aktívna voľba. Možno zaplatíte trochu viac, ale budete to používať oveľa dlhšie. Určite to platí pri oblečení, pretože kvalitnú vec budete nosiť dlhšie, nebudete musieť každú chvíľu kupovať ďalšie a ďalšie kusy z kategórie fast fashion. Som však presvedčená, že cirkulárne a udržateľné produkty budú v najbližších rokoch cenovo porovnateľné, keď budeme mať zavedené systémy na stanovenie skutočnej hodnoty.
Čo vás v poslednom období najviac potešilo v téme odpadov?
L.A.: Pre mňa je jednou z najväčších a najdôležitejších výziev dostať organické látky zo skládok. Organický materiál sa rozkladá a vytvára metán a produkuje priesakové tekutiny, ktoré obsahujú ťažké kovy a toxíny, ktoré potom putujú do pôdy a vodných tokov.
Veľmi oceňujem, ak organický materiál končí ako zdroj pre výrobu alternatívnych biopalív. Ak zachytíte plyny z bioplynových staníc, môžete ich použiť na výrobu energie a spracovaný odpad ako hnojivo v poľnohospodárstve a zároveň zredukujete znečistenie, vzduchu a vody.
V budúcnosti sa budú projektovať obytné či kancelárske budovy so zabudovanými bioplynovými stanicami. Plyn z týchto zariadení bude vykurovať budovu, budete na ňom variť, všetok organický odpad zužitkuje táto stanica. To bude úžasné.
K.K.: Ja som veľmi zvedavá na to, aké dopady bude mať Nariadenie o obaloch a odpade z obalov, pretože toto nariadenie spôsobí úplnú obalovú revolúciu. Mnohé veci, o ktorých sme teraz hovorili ako o problematických, rieši nová legislatíva. Jednotlivé obalové komponenty budú musieť byť oddeliteľné a v ideálnom prípade samostatne recyklovateľné a výrobcovia budú musieť do 1.1. 2030 zabezpečiť, aby ich obaly boli navrhnuté tak, aby sa dali recyklovať. Plastové obaly budú musieť obsahovať minimálny percentuálny podiel recyklovaného obsahu získaného z plastového odpadu po spotrebe. Upustí sa od dvojitých stien, falošného dna a zbytočných vrstiev a v skupinových obaloch, prepravných obaloch alebo obaloch pre elektronický obchod bude povolený maximálny 50 % podiel prázdneho priestoru. Bude to aj prelom v informáciách pre spotrebiteľa – podmienkou uvedenia na trh bude označovanie obalov s cieľom informovať o možnosti opätovného použitia, o podiele recyklovaného obsahu a obsahu plastov na biologickej báze. Som rada, že tieto zmeny zažijeme a uvidíme aj ich dopady.
Čo by mal podľa vás bežný človek robiť, aby bol svet lepším miestom pre život?
L.A.: Myslím si, že je veľmi dôležité, aby si každý uvedomil, že každá práca a každá činnosť prispieva k buď vytváraniu a zhoršovaniu problému, alebo k jeho riešeniu. V celosvetovom meradle máme takzvanú medzeru v zelených zručnostiach, to znamená že je nedostatok ľudí, ktorí by naplnili pracovné miesta potrebné na prechod k cirkulárnej ekonomike.
Je tu veľká príležitosť pre jednotlivcov, nezáleží na tom, koľko máte rokov, ako dlho ste na pracovnom trhu. Každý sa môže vzdelávať v tom, ako aplikovať klimatické opatrenia alebo cirkulárny udržateľný dizajn vo svojej práci, aby ste sa potom stali súčasťou tohto prechodu. Najdôležitejšie je pochopiť vplyv svojho konania a robiť lepšie rozhodnutia vo svojom osobnom a profesionálnom živote.
Stretávam veľa ľudí, ktorí hovoria, že dajú výpoveď a pôjdu pracovať pre mimovládnu organizáciu alebo niečo podobné. Nie. To nerobte. Neodchádzajte zo svojej práce, ak nerobíte pre naozaj hroznú spoločnosť, alebo vás práca príšerne neubíja. Pokračujte v nej a skúste nájsť spôsob, ako vdýchnuť motiváciu pre zmeny na svojom pracovisku. Každé odvetvie potrebuje ľudí, ktorí budú pozitívne spochybňovať a hodnotiť, či to, čo robia, robia dobre, či je to udržateľné. Vzdelávajte sa ako to robiť inak a lepšie.
K.K.: Ja som tiež veľmi pozitívna, lebo priamo pri tom, čo robím, dostávam spätnú väzbu, ktorá dokazuje, že to s ľuďmi vôbec nie je stratené. Keď som začínala pred viac než 16 rokmi vzdelávať v oblasti odpadov, museli sme ľuďom vysvetľovať, prečo má zmysel triediť odpad. Dnes sa 97 % ľudí na Slovensku hlási k tomu, že odpad triedi. Nie som naivná, je mi jasné, že asi netriedia všetko a podľa pravidelných analýz, ktoré OZV ENVI - PAK robí, vidíme, že netriedia ani všetko úplne správne. Ale triedenie odpadu je niečo, čo už nespochybňujú a je hanba sa priznať, že to nerobia. Aj takáto zmena vnímania dokresľuje, kam sme sa ako spoločnosť za tie roky posunuli. A keďže len vytriedený odpad sa dá recyklovať, výsledky tento posun potvrdzujú. Keď som začínala, Slovensko recyklovalo len 7,4 % odpadu z domácností, v roku 2022 – to sú naše posledné aktuálne dáta – to bolo 49,5 %, čím sme sa dostali nad priemer Európskej únie. Stále sa máme kde zlepšovať, ale sme na dobrej ceste.
undefined Čítajte
undefined Čítajte
undefined Čítajte
