Menej odpadu v prírode a lepšie recyklačné možnosti. Na druhej strane podľa spotrebiteľov zníženie komfortu pri pití z fľaše. Vrchnáky pripevnené k nápojovým obalom si už všimol asi každý. Nie každý však vie, prečo firmy pristúpili k tomuto kroku. Už v stredu 3. júla 2024 nadobúda účinnosť právna úprava zákona o odpadoch, ktorá prikazuje výrobcom púšťať do obehu plastové a kompozitné nápojové obaly iba s viečkami, ktoré sú pripevnené k fľaši aj potom, čo ju otvoríme.
Viečko obalu už len tak ľahko neodstránime
Už dlhší čas sa spotrebitelia stretávajú s tým, že po otvorení nápoja im neostane viečko v ruke, ako to bývalo zvykom, ale je naďalej pripevnené na fľaši.
„Nová právna úprava, ktorá platí pre celú Európsku úniu a jednotlivé štáty ju museli implementovať do svojej legislatívy, hovorí o tom, že výrobcovia môžu na trh uvádzať len také obaly, ktorých viečka sú pripevnené k fľaši a ostanú tam počas zamýšľaného používania výrobku,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK s tým, že cieľom je aj takouto formou prispieť k znižovaniu vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie.
„Z našich skúseností a rozhovorov so spotrebiteľmi však vnímame jednak potrebu znižovania vplyvov na životné prostredie, ale aj opodstatnenie rozhodnutia, teda či je to naozaj potrebné napríklad pri zálohovaných PET fľašiach, ktoré sa spolu s viečkami vracajú naspäť do systému,“ dodala Kretter. Právna úprava nadobudne účinnosť už túto stredu – 3. júla 2024.
Zníženie komfortu pre ľudí, plusové body pre čistejšiu prírodu
Na jednej strane je v tomto prípade snaha o čistejšiu prírodu, keďže v nej končilo nemálo spomínaných vrchnákov a taktiež aj zníženie voľne pohodeného odpadu v prírode, teda litteringu. Na druhej strane majú však ľudia pocit, že im toto nariadene v praxi nevyhovuje.
„Bežne sa stretávame s názorom, že spotrebiteľom pripevnené vrchnáky znižujú komfort pri pití. Chápeme zníženie pohodlia, ale z vlastných analýz litteringu, ktoré ENVI - PAK robí na pravidelnej báze, vieme, že v prírode naozaj končilo množstvo týchto plastových vrchnákov, takže veríme, že príroda bude v konečnom dôsledku benefitovať z tohto nariadenia,“ doplnila Kretter s tým, že OZV ENVI - PAK je najdlhšie pôsobiacou organizáciou zodpovednosti na Slovensku a zabezpečuje triedený zber naprieč celou krajinou, takže chápe aj dôležitosť tohto kroku z pohľadu výrobcov, ktorí uvádzajú svoje výrobky v týchto obaloch na trh.
„Výrobcovia sú zodpovední za celý životný cyklus svojich výrobkov. Aj vtedy, keď sa stanú odpadom. Aj im záleží na tom, aby obaly, vrátane viečok, boli zrecyklované a neskončili na skládke. Týmto krokom sa tá šanca opäť o niečo zvýši. Viečka sú rámci recyklácie tiež hodnotným materiálom. Využívajú sa napríklad na výrobu inštalatérskych trubiek, paliet, kontajnerov, krabíc a ďalších produktov,“ vysvetlila.
Výnimka pri mlieku
Viacerí ľudia sa však stretli s tým, že pri mlieku nenašli viečko pripevnené k samotnému obalu. Hoci sa toto európske nariadenie naprieč Úniou vo všeobecnosti týka nápojových obalov – teda konkrétne plastových a kompozitných obalov na tekutiny, v slovenskej legislatíve sa stretneme s výnimkou práve pri obaloch z mlieka. V rámci slovenskej legislatívy nie sú totiž vnímané ako nápoje, napriek tomu, že sa pijú, sú považované za potravinu.
„S týmto prípadom sa síce na Slovensku stretávame, avšak v iných krajinách, kde sú obaly z mlieka v rámci legislatívy považované za nápojové obaly, platí rovnaké pravidlo, že musia mať viečka pripevnené k obalu,“ vysvetlila Katarína Kretter a doplnila: „Odporúčame však výrobcom mlieka a mliečnych výrobkov, aby tiež uprednostnili pripevnenie viečka k fľaši, aby predišli problémom v rámci jednotného európskeho trhu.“
Ako prvá na slovenskom a českom trhu zaviedla pripevnené viečka spoločnosť Coca-Cola HBC už minulý rok, ktorá to vnímala ako súčasť ambicióznej environmentálnej stratégie spoločnosti „World Without Waste“. Jej súčasťou je dosiahnutie stopercentnej recyklovateľnosti nápojových obalov, čo sa na českom i európskom trhu spoločnosti už podarilo splniť.
