Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kg potravinového odpadu, z toho až dve tretiny pochádzali z domácností. Tieto údaje vyplynuli z najaktuálnejších dát, ktoré Eurostat uverejnil za rok 2021.
Analýza konkrétne uviedla, že na Slovensku sme v roku 2021 vytvorili 537-tisíc ton potravinového odpadu, čo v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje 99 kg takéhoto odpadu.
Domácnosti z neho vyprodukovali až 67 %, čo predstavovalo 66 kg na obyvateľa. Zvyšných 33 %, teda 33 kg na hlavu, tvoril potravinový odpad vytvorený v prvovýrobe (4 %), v potravinárskom priemysle (23 %), v maloobchode alebo pri distribúcii (3 %) a v stravovacích zariadeniach (2 %).
Najmenej potravín vyhadzujú v Slovinsku
Eurostat zároveň revidoval dáta aj za rok 2020, kde si Slovensko medziročne polepšilo, nakoľko produkcia potravinového odpadu poklesla oproti roku 2020 o 7 kg na osobu.
Podľa dát Eurostatu z rokov 2020 a 2021 najviac potravinového odpadu pripadalo na jedného Cyperčana, a to až 397 kg. Nasledovali Belgicko a Dánsko (262 a 230 kg na obyvateľa).
Vo všetkých troch spomínaných ekonomikách sa pod vysoké čísla podpísal potravinový odpad pochádzajúci z výroby potravín. Naopak, najmenej potravinového odpadu pripadalo na hlavu v Slovinsku (68 kg) a v Chorvátsku (71 kg). Slovensku patrila v tomto pomyselnom rebríčku siedma priečka zospodu.
Najviac vyhadzujú domácnosti
Analytička Eva Sadovská uviedla, že nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ, vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.
Sadovská dodala, že väčšina Slovenska už triedi kuchynský bioodpad (KBO) vyše dva a pol roka. Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa dodnes netýka tých samospráv alebo ich častí, ktorých domácnosti bioodpad z kuchyne na 100 % kompostujú.
„Cieľom tohto opatrenia bolo minimalizovanie, ideálne až odstránenie kuchynského bioodpadu zo zmesového komunálneho odpadu. Dôvod je prioritne environmentálny. Ak takýto odpad skončí na skládkach, stáva sa významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov,“ doplnila Sadovská.
Kuchynský BIOODPAD – ako ho triediť a prečo? Čítajte Netriedime poctivo
Podľa Jána Chovanca, generálneho riaditeľa Zväzu odpadového priemyslu, sa slovenské domácnosti síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno, a tak časť bioodpadu z kuchyne končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad.
„Vytriedený KBO často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak nekončí vždy v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie, a preto je ich bioodpad často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie,“ zhrnul Chovanec.
Odborníci upozornili aj na príliš prísnu reguláciu týkajúcu sa triedeného zberu KBO. „Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve miest a obcí. Rozhodovanie o najlepšom systéme zberu kuchynského odpadu by preto malo ostať výhradne na samosprávach, zberových spoločnostiach a koncových zariadeniach na spracovanie odpadu,“ skonštatoval na záver Chovanec.
Kuchynský odpad treba vhadzovať do kontajnera v zaviazanom vrecku, inak bude lákať hlodavce Čítajte
