BRATISLAVA. V textilnom priemysle na Slovensku chýbajú zákony aj mechanizmy podpory pre značky, ktoré sa snažia byť udržateľné.
Zatiaľ čo jediná legislatíva o povinnosti triedenia textilu má u nás vstúpiť do platnosti až v roku 2025, ostatné krajiny EÚ podporujú svoje značky aktívnejšie.
Slabá pomoc zo strany štátu kontrastuje s rastúcim povedomím o „slow fashion“, teda udržateľnej móde, a tiež so snahami niektorých značiek o šetrnejšiu výrobu.
Píše o tom portál zameraný na dianie v Európskej únii euractiv.sk.
V roku 2020 priemerná spotreba textilu na osobu v Európskej únií spôsobila 121 miliónov ton emisií skleníkových plynov. Každý Európan pritom v priemere ročne spotrebuje až 26 kilogramov textílií a približne 11 kilogramov vyhodí. „Slovensko nie je výnimkou.
Ako krajina vyprodukujeme ročne takmer 60-tisíc ton odpadu z textilu a obuvi. Na jedného Slováka alebo Slovenku tak pripadá až 10,6 kilogramu textilného odpadu,“ píše Euractiv.sk.
Spomínané vysoké čísla sa snaží skrotiť nielen Zelená dohoda EÚ, ale aj návrhári a dizajnéri v slow fashion, ktorí tvoria módu šetrne k prírode aj k zákazníkovi. Na Slovensku týchto značiek každým rokom pribúda a niektoré z nich sú známe aj na medzinárodnej úrovni.
Označenie „slow fashion“ nezíska značka licenciou. K hodnotám zodpovednosti voči zamestnancom, spoločnosti a životnému prostrediu sa sama prihlási a zaviaže.
„Necítime žiadnu reálnu podporu nášho štátu ani v oblasti ekológie, ani v iných oblastiach. Pritom z nášho pôsobenia v Paríži poznáme, ako sú iné nezávislé značky z krajín ako Holandsko, Francúzsko alebo Dánsko podporované svojimi vládami,“ uviedla riaditeľka slovenskej značky Nehera Bibiana Zdútová.
