Slováci a Slovenky zjedia ročne v priemere 5,9 kg rýb na osobu, pritom odporúčaná dávka je 17 kg. A hoci Slovensko nepatrí medzi najväčších konzumentov rýb na svete, malo by nám záležať na tom, do akých obalov sa výrobky z rýb balia, a následne ako sa tieto obaly správne triedia a recyklujú. Na dôležitosť správneho triedenia týchto obalov upozorňuje OZV ENVI - PAK.
Rybie výrobky sa balia do rôznych obalov
Rôzne druhy výrobkov z rýb sa balia do rôznych druhov obalov. Najčastejšie sú ryby a výrobky z nich balené v obaloch, ktoré patria do zberných nádob na kov (či už sú to konzervy alebo hliníkové obaly).
Rôzne rybie šaláty sú balené v plastových obaloch. Do plastu, prípadne do papiera sa balia mrazené ryby a rybie výrobky. Medzi rybími produktmi nájdeme aj také, ktoré sú balené v skle. Väčšinou to záleží od toho, aký druh ryby si kupujeme.
„Obaly od rýb a rybích výrobkov sa dajú pomerne ľahko vytriediť. Konzervy z rýb patria do kovov, mrazené výrobky a rôzny rybie šaláty sú balené hlavne v plaste. Čo sa dá z obalu oddeliť, je potrebné oddeliť a vytriediť samostatne. Plastové obaly, ale napríklad aj papierové krabice od rybích prstov pred vyhodením najprv stlačte, aby ste v zbernej nádobe minimalizovali ich objem,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK a dodáva: „Ak si stále nie sme istí, ako obaly správne triediť, pomôžu nám aj samotné symboly a informácie, ktoré sú uvedené priamo na obaloch.“
Obaly neumývajte
Obaly by nemali obsahovať hlavne zvyšky jedál. Vo všeobecnosti platí, že obaly umývať netreba, je to zbytočné plytvanie vodou.
Tenká vrstva oleja na obale nepredstavuje žiadny problém. Platí ako ako pre obaly z rýb, tak aj pre obaly na jogurty, mlieko, paštéty a podobne.
Mastné a mokré materiály sú veľmi problematické najmä pri recyklácii papiera, pretože papier má oveľa väčšiu tendenciu plesnivieť a hniť.
Najviac rýb zjedia na Islande
Ryby by mali mať svoje pevné miesto v našich jedálničkoch a konzumovať by sme ich mali aspoň dvakrát do týždňa. Jeme ich však hlavne v letnom, dovolenkovom období, nakoľko sú ľahko stráviteľné. Navyše sú zdrojom kvalitných bielkovín, cenných minerálnych látok, stopových prvkov a vitamínov. S vysokým obsahom omega-3 mastných kyselín majú priaznivý účinok na srdcovo-cievny systém.
Odborníci odporúčajú zjesť za rok aspoň 17 kg rýb a rybích produktov, pričom celosvetový priemer je 20,5 kg na osobu za rok.
Určite nie je žiadnym prekvapením, že medzi krajiny s najväčšou spotrebou rýb na obyvateľa patria prímorské a ostrovné krajiny, ako Island (91 kg/osoba/rok), Maldivy (85 kg/osoba/rok), Portugalsko, Južná Kórea (obe 57 kg/osoba/rok) a Japonsko (46 kg/osoba/rok).
Naopak, v Afganistane, Etiópii alebo Tadžikistane sa za rok skonzumuje menej ako 1 kg rýb na obyvateľa ročne.
Na Slovensku je spotreba rýb veľmi nízka
Spotreba rýb na Slovensku je veľmi nízka a nedosahuje ani celosvetový priemer. Podľa údajov zo Štatistického úradu sme v roku 2021 zjedli v priemere 5,9 kg rýb na osobu ročne, z toho sladkovodné ryby tvorili necelý 1 kg.
Z výsledkov prieskumu Eurobarometer o spotrebiteľskom správaní zase vyplýva, že aspoň raz za mesiac konzumuje ryby a morské plody iba 45 % Slovákov a Sloveniek. Zo sladkovodných rýb sa u nás konzumuje hlavne kapor a pstruh, prípadne sivoň, sumec, šťuka alebo zubáč. Z morských prevláda losos, makrela, slede, tresky a tuniakové ryby.
Ako správne triediť obaly od kávy Čítajte
Ako triediť odpad zo štedrovečerného menu Čítajte
