SME

Ekologický prístup sa stal módou. Konečne

K efektívnemu využívaniu plastov má prispieť aj ekomodulácia.

Ilustračné foto. (Zdroj: ADOBE STOCK)

Smernica EÚ o jednorazových plastoch platí na Slovensku už od leta a upravuje širokú škálu použitia jednorazových plastových výrobkov. V praxi sa dotýka takmer každého obyvateľa Slovenska. O prínosoch aj nástrahách jednorazových plastov sme sa rozprávali s riaditeľkou komunikácie OZV ENVI-PAK Katarínou Kretter.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od 3. júla 2021 vstúpila na Slovensku do platnosti novela, ktorá zaviedla zákaz jednorazových plastov podľa smernice EÚ o znižovaní vplyvu jednorazových plastových výrobkov. Táto zmena prišla v období, kedy je spotreba jednorazových výrobkov vyššia v dôsledku pandemickej situácie. Aký je očakávaný efekt zníženia spotreby jednorazových plastov?

Áno, najmä reštaurácie počas pandémie využívali vo zvýšenej miere jednorazové plastové výrobky, najmä polystyrénové obaly, ktoré sú síce lacné, ale ich recyklácia je obmedzená. A okrem rybárskeho výstroja, na ktorý sa smernica tiež vzťahuje, sú to práve jednorazové obaly, ktoré končia v moriach a na plážach, pohodené v prírode, vo vodných nádržiach, na brehoch riek, ale aj v parkoch.
Plast ako taký nie je problémom, ľudstvu slúži dlhé roky, je ľahký, odolný, uchováva potraviny čerstvé a predlžuje ich trvanlivosť.

Jeho problémom je, že je vyrobený z neobnoviteľnej suroviny, ropy, a preto je škoda, aby skončil ako jednorazový výrobok, ktorý sa používa len niekoľko minút a vzápätí končí ako odpad. Keďže ekologický prístup sa posledné roky stal (konečne) módou, aj ekologické obaly sa postupne stávajú trendom a záujem o ne stále viac narastá.
Už samotný zákaz uvádzania na trh niektorých jednorazových plastových výrobkov by mal dopomôcť k tomu, aby výrobcovia balili produkty do obalov, ktoré sú menšou záťažou na životné prostredie.
Už dnes sa môžeme stretnúť s bohatou ponukou – mnohé poháre, taniere a misky sú napríklad z papiera, kukuričného škrobu, cukrovej trstiny, bambusu či palmových listov, príbory z drevenej dyhy a podobne. Mnohí obchodníci už pred zákazom uvádzania týchto výrobkov na trh začali nahrádzať jednorazové obaly ekologickými alternatívami.

Bežný človek vníma smernicu cez praktické dopady. Najčastejšie sa spomína zrušenie plastového príboru, slamky, vatových tyčiniek. Ako konkrétne sa dotkne smernica bežného spotrebiteľa?

V bežnom živote sa môžeme stretnúť s množstvom jednorazových plastov, okrem spomínaných vatových tyčiniek, príborov a slamiek tento zákaz platí aj pre taniere, miešadlá na nápoje, paličky k balónom, polystyrénové poháre či nádoby na potraviny a podobne. Ide o produkty, ku ktorým existuje náhrada šetrnejšia k životnému prostrediu.
Aj reštaurácie či donáškové služby si musia nájsť inú alternatívu. Zákazník si už teda jedlo neodnesie v klasickom polystyrénovom obale, ale napríklad v papierovom. Dobrou možnosťou sú aj vlastné opakovane využiteľné obaly – či už z plastu, alebo zo skla.
Netreba zabúdať, že aj napriek zákazu jednorazových plastov, je možné tieto výrobky distribuovať až do 31. decembra 2021. Samozrejme, len tie, ktoré boli uvedené na trh skôr ako 3. júla 2021.

Najviac sa z médií dozvedáme o dopadoch pre konečného spotrebiteľa. Menej sa hovorí o tom, ako sa táto smernica dotkne producentov jednorazových plastov. Koľko výrobcov jednorazových plastov je na Slovensku? Vieme ako dokážu reagovať na zmenu legislatívy?

Množstvo jednorazových plastových výrobkov sa vyrába mimo EÚ. Cieľom zákazu jednorazových plastov je motivovať výrobcov, aby používali materiály z obnoviteľných zdrojov, prípadne siahli po opakovane použiteľných alternatívach a aj prostredníctvom tohto zákazu obmedzili plasty, ktorí končia v odpade či voľne pohodené v prírode. Veď až 80 % odpadu v moriach tvoria plasty. Aj keď Slovensko more nemá, končí tam aj náš odpad, putuje tam potokmi a riekami.


Na Slovensku je tento zákaz zároveň príležitosťou pre výrobcov výrobkov, ktoré môžu nahradiť práve spomínané jednorazové plasty. Ak tu bude dopyt po týchto výrobkoch, príde aj ponuka, to je predsa zákon trhu.

Koľko ton jednorazových plastových výrobkov sa vyrobí ročne na Slovensku?

Nie sú dostupné zdroje, ktoré by uvádzali množstvo vyrobených jednorazových plastových výrobkov na Slovensku. Spotreba plastov však celosvetovo prudko narastá – kým pred rokom 1950 sa takmer nepoužívali, podľa dát Európskej environmentálnej agentúry sa ich na celom svete v roku 2018 využilo 359 miliónov ton, z toho v EÚ takmer 62 miliónov ton.

Smernica upravuje aj používanie rybárskeho výstroja, ktorý obsahuje plasty. Týka sa to aj slovenských rybárov, čo presne sa zmení pre rekreačného či športového rybára a čo pre producentov rybárskych potrieb?

Pravdaže, Slovensko je členom EÚ, preto sa aj táto časť vzťahuje aj na nás. Rybolov výrazne prispieva k znečisteniu životného prostredia plastmi, osobitné miesto v smernici preto majú predmety súvisiace s rybolovom.
Aj Slovensko by malo zabezpečiť, aby sa pre rybársky výstroj obsahujúci plasty, ktorý je uvádzaný na trh, zaviedli systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Výrobcovia by mali pokrývať náklady na triedený zber, prepravu a spracovanie odpadov z týchto výrobkov a tiež náklady na zvyšovanie informovanosti o týchto výrobkoch. Zbierať by sa malo aspoň 50 % odpadov z rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty a do roku 2025 by sa z neho malo recyklovať minimálne 15 %.

Novinkou je aj označovanie jednorazových plastových výrobkov. Všetky takéto výrobky musia obsahovať informáciu o najvhodnejšom spôsobe zneškodnenia odpadu a o prítomnosti plastu vo výrobku. Bude označenie jednotné a povinné pre všetky členské štáty EÚ. Aktuálne nie je používanie symbolov na obaloch výrobkov jednotné ani povinné.

Táto povinnosť je záväzná vo všetkých členských štátoch. Okrem výrobkov, ktorých uvádzanie na trh je zakázané, existuje množstvo takých, ktoré (zatiaľ) nemajú inú ako plastovú alternatívu. Niektoré takéto výrobky musia dodržiavať predpísané označenie na obale.“ Na Slovensku je táto povinnosť od 1. decembra 2021.


Toto opatrenie sa vzťahuje na hygienické prostriedky (ako sú tampóny, ich aplikátory, hygienické vložky a vlhčené obrúsky), tabakové výrobky s filtrami alebo filtre, ale aj plastové poháre. Ich označenie má spotrebiteľov informovať o tom, že obsahujú plasty a tiež o tom, ako s takýmito výrobkami nakladať po tom, ako sa stanú odpadom.

Vieme odhadnúť aký je potenciál majú tzv. bioplasty? Mnohí považujú bioplasty za niečo, čo môžu hodiť do kompostu, svet je čistý, svedomie tiež. Bioplast však nie je synonymom „kompostovateľný“, ako sa mnohí nazdávajú. Je bioplast reálna alternatíva klasického plastu?

Existuje veľa druhov bioplastov. Bioplasty môžu byť vyrobené z biomasy, a tak šetria fosílne zdroje. Sú označované skratkou PLA a používajú sa napríklad na výrobu jednorazového riadu. Od klasických plastov sa ale líšia tým, že sa dajú kompostovať, väčšinou však len v priemyselných kompostéroch, nie v bežnom záhradnom komposte.
Druhou skupinou sú bioplasty na báze polyetylénu (PE), čiže sú vyrobené z fosílnych zdrojov. Rozkladu napomáhajú predovšetkým mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v životnom prostredí. Rozložia sa však len na mikroplasty, ktoré zostávajú v pôde alebo vode, takže nie sú skutočným ekologickým riešením.

Zákaz predaja, dovozu a výroby jednorazových plastových výrobkov ako sú plastové príbory, slamky a tyčinky na čistenie uší je síce pekný krok, ale stále je to málo. Ako môže štát motivovať alebo donútiť obyvateľov, výrobcov a predajcov, aby sa zbavovali zbytočných plastov?

Nie je cieľom zbaviť za plastov, práve naopak, ak sú už plastové výrobky vyrobené, treba ich čo najlepšie využiť, a teda používať čo najdlhšie. Ako som už spomínala, keďže je ekológia trendom, ľudia dávajú čoraz väčší dôraz na ekologické balenia – aj na základne nášho prieskumu vyplýva, že zhruba tri pätiny Slovákov si všímajú pri nákupe, či je výrobok zabalený v ekologickom alebo recyklovateľnom obale.
Keďže však až pre tri štvrtiny Slovákov je pri nákupoch dôležitejšia cena výrobku ako ekologické parametre materiálu, z ktorého je vyrobený, zmeny musia nastať pri zdroji, čiže u výrobcov.
Zmeny sa postupne chystajú aj v balení výrobkov. Od 1. januára 2023 by mala začať platiť takzvaná ekomodulácia. Ide o opatrenia, ktoré budú výrobcov motivovať výrobcov k tomu, aby používali ekologicky udržateľnejšie materiály a už pri navrhovaní svojich výrobkov a obalov zaviedli takzvaný ekodizajn. To znamená používali materiály, ktoré sú ľahko triediteľné, a teda následne aj recyklovateľné.
Čaká sa na usmernenie Európskej komisie – keďže v rámci EÚ existuje voľný pohyb tovaru, spoločnosti pôsobiace vo viacerých európskych štátoch musia byť plošne motivované k tomu, aby sa im vyplatili investície do zmeny obalov. Práve ekomodulácia by mala byť prechodným obdobím, ktoré výrobcom uľahčí prispôsobenie sa opatreniu, ktoré má platiť v rámci EÚ od roku 2030, kedy bude používanie nerecyklovateľných obalov úplne zakázané.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ako chce EÚ kontrolovať dovoz jednorazových plastov? Dnes si môžeme na čínskom e-shope objednať čokoľvek a nechať doviezť na Slovensko.

Tieto nariadenia a opatrenia sa, samozrejme, netýkajú jednotlivcov, ktorí si objednajú alebo zo zahraničia dovezú jednorazový plast pre vlastnú potrebu. Inak je to však pri podnikateľoch a právnických osobách, na tie sa vzťahuje legislatíva, ktorá zakazuje uvádzanie týchto výrobkov na trh. Dodržiavanie tohto zákazu môže kontrolovať Slovenská inšpekcia životného prostredia a výrobcom, ktorí zákon porušia, môže uložiť sankcie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pozrite si tipy na kvalitné knihy, v ktorých sa autori dotýkajú tém klimatickej zmeny, ochrany prírody alebo zmeny biodiverzity.


smeti.sme.sk

Nezabúdajte, že aj obaly z čistiacich prostriedkov je potrebné vytriediť.


smeti.sme.sk

Tvorba odpadu na Slovensku stúpa od roku 2014 trikrát rýchlejšie v porovnaní s priemerom Európskej únie, stále ho však nedosahuje.


SITA

Enviropolícia zaistila päť kamiónov slovenských a maďarských spoločností, ktoré dovážali na územie Slovenska úplne iný druh odpadu, ako bolo deklarované v sprievodných dokumentoch.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu