Počuli ste už o Rozprávkovej vtáčej záhrade? Vytvorili ju školáci a učitelia Základnej školy Lajosa Pongrácza s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách v areáli školy.
"Rozprávkovú vtáčiu záhradku – Ekodvor tvorí náučný chodník o vtáčikoch, ktoré sa vyskytujú u nás pri rieke Ipeľ. Súčasťou dvora je aj detské ihrisko s rozprávkovou tematikou," približuje učiteľka Timea Bónová.
Na hodinách technickej výchovy vytvorili žiaci vtáčie búdky, podrobný opis vtákov pripravili ako projekt z biológie. Informačné tabule budú v maďarskom a slovenskom jazyku a ich súčasťou budú aj fotografie a mapy. Náučný chodník o stromoch a vtákoch využívajú pri výučbe prírodovedy a biológie vonku, ale oddychové zóny slúžia aj verejnosti.
Slovenským unikátom v záujme o prírodu a životné prostredie je Základná škola v Štiavnických Baniach. Nielenže sa tu vyučuje sokoliarstvo aj starostlivosť o kone, ale celý školský pozemok pretvorili na ideálne prostredie pre rastliny, zvieratá aj ľudí. Dvor s viacerými záhradami zavlažujú dažďovou vodou, ktorú zachytávajú.
Žiaci vodu navyše vedecky skúmajú v novej environmentálnej učebni. Učia sa v praxi o jej význame a o tom, ako ju chrániť na hodinách fyziky, chémie a biológie.
Všetky tieto zaujímavé formy vzdelávania si všimla aj Nadácia VUB, ktorá v rámci súťaže ATLAS finančne oceňuje najlepšie slovenské enviro projekty.
V Zelených školách sa učí inak
Ďalších vyše 232 materských, základných, stredných a špeciálnych škôl sa už niekoľko rokov zapája do dlhodobého programu Zelená škola, ktoré koordinuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica.
A čo ich na Zelenej škole láka? Zuzana Gallayová, manažérka programu Zelená škola, ktorý je súčasťou medzinárodnej siete Eco-Schools, hovorí, že do programu sa zapájajú školy, ktoré majú záujem učiť inak a chcú konkrétnymi opatreniami znížiť ekologickú stopu v škole.
Program Zelená škola nie je súťaž, každá zo škôl si vyberie ťažiskovú tému na dva roky, v ktorej chce urobiť zmeny, aby mohla ísť do hĺbky: Voda, Odpady, Energia, Zeleň a ochrana prírody, Doprava a ovzdušie, Potraviny alebo Zelené úradovanie a obstarávanie.
“S environmentálnou problematikou sa deti začínajú oboznamovať už v predškolskom veku v materských školách.
„
Škola si vytvorí akčný tím, podmienka je, aby v ňom boli žiaci, učiteľky, upratovačka či školník a rodičia. Zistia, aké problémy súvisiace so životným prostredím na škole majú, dohodnú sa, čo chcú zmeniť (napríklad znížiť množstvo odpadu o 20 percent) a potom sa to začne: "Začnú učiť inak - prakticky, robia zmeny vo fungovaní školy, informujú rodičov - čo menia a prečo," ozrejmuje Zuzana Gallayová.
Po splnení medzinárodnej metodiky, ktorá pozostáva zo siedmich bodov, škola získa medzinárodný certifikát a vlajku Zelenej školy.
Do programu sa môžu zapájať opakovane, robí tak vyše 85 percent škôl.
Košickí škôlkari budú mať vŕbový úkryt
Materská škola Ipeľská č. 10 v Košiciach sa nachádza v jednej z najkrajších mestských častí na sídlisku Terasa. Súčasťou školy je rozsiahla školská záhrada s množstvom zelene.
Niekoľko rokov tu plnili vlastný environmentálny projekt v spolupráci s nadáciou SOSNA, pred siedmimi rokmi sa prvýkrát zapojili do programu Zelená škola. Aktuálne plnia tému zeleň a ochrana prírody, snažia sa čo najviac obnoviť školskú záhradu, ktorá vznikla ešte v roku 1964, na učiacu plochu.
Učiteľka Zuzana Rudyová, ktorá je koordinátorkou programu Zelená škola hovorí, že v tomto čase sa škôlkari tešia z prác na budúcom vŕbovom úkryte. V marci sa tri triedy v rámci vychádzky vybrali do prírody a vyhľadávali v okolí vŕby, spoznávali ich vlastnosti, po návrate ich nakreslili a deti navrhli, ako by mohli vyzerať vŕbové úkryty na školskom dvore.
Dnes je už na školskom dvore zasadených sto kusov vŕbových prútov a tridsať kusov odrezkov, z ktorých chcú dopestovať prúty na dopĺňanie a dopletanie úkrytu.
Deti z Materskej školy Ipeľská v Košiciach, z triedy mravčekov a včielok, pri budovaní vŕbového úkrytu. (zdroj: ARCHÍV MŠ)"Mysleli sme, že stavať budeme s rodičmi, pandémia nám to neumožnila. Deťom sa to veľmi páčilo, boli nadšené, pracovali s lopatami, hrabličkami, udupávali zem, aby prúty stáli rovno. Teraz každý deň sledujeme, ako sa zakoreňujú," hovorí Zuzana Rudyová.
Deti majú veľmi rady aktivity v prírode, najmä ak sa môžu pritom aj hrabať v hline.
Škôlkari si vysadia ešte aj vyvýšené záhony, v pláne majú vytvoriť aj hmyzí hotel. Už sadia kvety, ktoré bude opeľovať hmyz. "Okrem vysádzania rastlín pre opeľovače, vysádzame aj kríky na takzvaný vtáčí bufet pre spevavce, ktorým budeme vytvárať aj vtáčie búdky na zlepšenie možností hniezdenia v našej záhrade. Tieto aktivity sme zaradili preto, lebo pre urbanizáciu strácajú živočíchy svoje prirodzené úkryty. Deti tak majú možnosť uvedomovať si vplyv človeka na životné prostredie a v rámci svojich možností ho meniť k lepšiemu," povedala Rudyová.
“Základné a stredné školy si môžu vytvoriť samostatný predmet s environmentálnym zameraním.
„
Materská škola Ipeľská postupne splnila všetkých sedem krokov k Zelenej škole. V auguste minulého roku po splnení tém Voda obhájili medzinárodný certifikát Zelená škola a vlajku Zelenej školy na ďalšie dva roky.
Bádateľské vyučovanie
Stredná odborná škola polytechnická Jána Antonína Baťu vo Svite je medzi Zelenými školami už siedmy rok. Tento rok si za ťažiskovú tému žiaci vybrali odpady.
"Témy Zelenej školy sú nám ako odbornej školy veľmi blízke čo sa týka obsahu. Ochrana životného prostredia je súčasťou každého nášho študijného odboru, či už je to v biotechnológii, alebo tlačiarenstve. Presadzujeme bádateľské vyučovanie, čo znamená, že k teoretickému obsahu sme pridali praktické využitie. Žiaci takto vidia, kde čo môžu reálne využiť, ako urobiť napríklad environmentálny audit, ako a kde môžu znížiť energiu," ozrejmuje Martina Gánovská, koordinátorka programu.
"Učím biotechnológiu a v rámci nej máme tému vplyvy biotechnologických výrob na životné prostredie alebo čo je ekologickejšie, či biotechnológie, alebo chemické výroby. V každom predmete sa kolegovia téme snažia dať environmentálny rozmer."
Škola dokonca získala od európskeho sociálneho fondu aj prostriedky na vytvorenie predmetu Bádateľstvo v odborných predmetoch. Martina Gánovská najviac oceňuje, ako sa pri bádateľskej výučbe mení komunikácia žiakov s učiteľom. Majú možnosť sa v školskom systéme posunúť, učiteľ je tu len koordinátorom. "Veľa sa pýtajú, sami menia svoje postoje k životnému prostrediu, ale na základe vlastných skúseností, lebo majú napríklad možnosť zistiť, ako škola funguje v oblasti odpadového hospodárstva alebo v oblasti energetiky."
Žiaci sa učia komunikovať s ekonómkou školy, s vedením školy a hľadajú spôsoby, ako by škola mohla znížiť množstvo spotrebovanej vody, odpadu. Následne navrhujú aj nejaké opatrenia, ktoré by mohli pomôcť nielen životnému prostrediu, ale aj ako by mohla škola ušetriť financie.
"Vidíme na žiakoch, že keď si sami zvolia tému, na ktorej chcú pracovať, napríklad ako teraz odpady, tak tá práca potom vyzerá inak, ako keď im to vysvetľuje učiteľ," hovorí učiteľka Gánovská.
A práve toto prepojenie teórie s praxou je zásadný prínos programu Zelenej školy.
