Kým mestá a obce povinnosť zabezpečiť triedenie bioodpadu majú, obyvatelia triedia na dobrovoľnej báze. Časom ich však môžu k poctivejšiemu separovaniu pritlačiť zvyšujúce sa poplatky.
Na triedenie kuchynského odpadu sú pripravení najmä tam, kde už s týmto druhom separovania majú skúsenosti. Jedným z takých miest je napríklad Žiar nad Hronom.
Zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu zaviedla samospráva v tomto meste pre domácnosti v bytových domoch už v roku 2017.
„Všetkým domácnostiam - bytom a rodinným domom - mesto rozdalo desaťlitrové vedierka na zber kuchynského odpadu v domácnostiach, informačný leták a do uzamykateľných stojísk zberných nádob sa doplnili 120- a 240-litrové zberné nádoby,“ informoval primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal.
Kým na sídliskách sa vo finále tento druh odpadu zbieral do špeciálnych zberných nádob, rodinné domy mali k dispozícii kompostéry.
V Žiari aj v Topoľčanoch
V roku 2021 chce mesto nadviazať na tento systém, a to tak, že do štvrtí s rodinnými domami len doplní zberné nádoby na bioodpad.
Vedierka na zber kuchynského odpadu aj zberné nádoby sa mestu podarilo pred pár rokmi zaobstarať za peniaze z eurofondov. Po zabehnutí stojí prevádzka celého systému – zabezpečenie zberu, prepravy a zhodnotenia odpadu v bioplynovej stanici - podľa primátora 60-tisíc eur ročne.
„V sume je zahrnutá kompletná činnosť vrátane čistenia a dezinfekcie zberných nádob,“ spresnil žiarsky primátor. Náklady na nákup zberných nádob pre rodinné domy v meste odhaduje na 30-tisíc eur. „Náklady súvisiace so zmenou systému zberu, ako sú zber, zmena frekvencie vývozu, zhodnocovanie odpadu a podobne, zatiaľ vyčíslené nemáme,“ dodal.
Na existujúce skúsenosti nadväzuje aj radnica v meste Topoľčany. Tam začali pred necelými dvoma rokmi so zberom kuchynského odpadu v rodinných domoch.
„Zber prebieha formou 20-litrových nádob, ktoré boli rozdistribuované do každej domácnosti. Raz týždenne sa vykonáva zber formou od dverí,“ hovorí referentka pre odpadové hospodárstvo Alena Ferenčíková. Vyzbieraný odpad v Topoľčanoch zhodnocujú v kompostárni.
Upozorňuje však, že hoci mesto už pre rodinné domy systém má, zapojiť doň byty na sídliskách si vyžaduje špeciálne riešenie. „Keďže ide o rozdielnu logistiku zberu aj hodnotenia,“ dodala.
Rezidenti povinní nie sú
Na jednej strane je povinnosť obcí a miest zabezpečiť infraštruktúru na triedenie kuchynského odpadu v bytoch aj v rodinných domoch. Na druhej strane sú domácnosti, ktoré povinnosťou triediť odpad viazané nie sú.
V blízkej budúcnosti však zrejme budeme čoraz viac „motivovaní“ stláčať objem komunálneho odpadu, ktorý vyprodukujeme, na čo najmenšie čísla.
Komunálny odpad sa totiž likviduje najčastejšie skládkovaním a jeho ceny každý rok stúpajú a ešte budú stúpať.
Kuchynský odpad tvorí poslednú nevytriedenú zložku, súčasne však veľmi významnú časť odpadu v zberných nádobách. V každej čiernej zbernej nádobe s komunálnym odpadom je ho zhruba 45 percent.
