V každej domácnosti sa muselo nájsť miesto na špeciálne vedierko na zvyšky z kuchyne. Jedna zberná nádoba pribudla aj na kontajnerovom stojisku, je hnedej farby a po vyprázdnení ju vždy vydezinfikujú. Bioodpad sa pravidelne odváža do bioplynovej stanice, kde sa z neho vyrába teplo alebo elektrická energia. Prípadne ho v kompostárni zapracujú do kompostu.
Zhruba takto by mali vyzerať zmeny v triedení odpadu po prvom januári 2021. Kroky, ktoré by naznačovali, že mestá a obce triedenie bioodpadu zavádzajú, však zhruba dva mesiace pred koncom roka nevidno.
Všetko nasvedčuje tomu, že väčšina samospráv nesplní novú povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona. A to aj napriek hroziacim sankciám vo výške od 800 do 80-tisíc eur.
„Ak sa nám podarí spustiť od nového roka cyklický zber tohto odpadu, bude to pravdepodobne len v obmedzenom režime,“ hovorí za mesto Nitra jeho hovorca Tomáš Holúbek.
Obce, ktoré dokážu zaviesť a zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu, budú podľa Michala Kaliňáka zo Združenia miest a obcí Slovenska skôr výnimkou. A to aj napriek tomu, že povinnosť platí pre 80 percent samospráv.
Netýka sa Bratislavy a Košíc, ktoré majú spaľovne, a menších obcí, kde žije prevažná väčšina obyvateľov v rodinných domoch, takže dokážu zvyšky z kuchyne napríklad kompostovať.
O triedení ďalšieho druhu nevedia podľa prieskumu SME na sociálnej sieti ani obyvatelia miest. Mestá ešte v polovici októbra nezačali ani s informačnou kampaňou, ktorá by mala zmene predchádzať.
Chýba koncovka
Problém nie je len v tom, že ide o nákladnú záležitosť, ktorá si vyžaduje vybudovanie novej infraštruktúry a zmeny v logistike odpadového hospodárstva v meste. Samosprávam nedáva zmysel vynakladať desiatky tisíc eur na budovanie celej infraštruktúry triedenia tohto druhu odpadu aj preto, lebo reťazcu chýba podstatný dielik: koncové zariadenia, kde by sa tento odpad zhodnocoval, napríklad kompostárne či bioplynové stanice v rozumnej vzdialenosti. A to je pointa celého triedenia.
„Na Slovensku existuje mnoho lokalít, napríklad obce na Liptove, kde nie je v reálnej zvozovej vzdialenosti zabezpečené zariadenie na zhodnocovanie takéhoto druhu odpadu,“ zdôraznil hovorca ZMOS-u Kaliňák.
Odvážať odpad na zhodnotenie do zariadení, ktoré sú vzdialené niekoľko sto kilometrov, je neekonomické aj nehospodárne, dodal.
„Tu zlyhal štát,“ uviedol hovorca Nitry Tomáš Holúbek. Infraštruktúra týchto zariadení – bioplyniek či kompostární - je totiž nedostatočná. „A napríklad bioplynové stanice už dlhšie avizujú, že budú mať aj technické problémy so zhodnotením kuchynského odpadu, ktorý bude obsahovať zvyšky jedál a súčasne aj zelenú zložku, čiže zelený odpad z predzáhradiek či balkónov bytových domov,“ upozornil hovorca Nitry.
Komplikovaný druh odpadu
Primátorka Topoľčian Alexandra Gieciová už dlhšie upozorňuje aj na to, že kuchynský odpad nie sú len zvyšky z rastlín. Tvoria ho aj vedľajšie živočíšne produkty a tie môžu spracovanie vytriedeného odpadu z kuchyne skomplikovať.
„Je ťažšie nájsť spracovateľské kapacity na predmetný druh odpadu. Technológia, ktorá spĺňa podmienky vedľajších živočíšnych produktov, je cenovo náročná,“ vysvetlila Alena Ferenčíková, referentka pre odpadové hospodárstvo mesta Topoľčany.
Jedným z argumentov starostov, ktorí sú združení v ZMOS-e, bola aj finančná nákladnosť projektu. Upozorňovali, že v roku koronakrízy, ktorá ich pripravila o značnú časť príjmov, majú problém nájsť dosť peňazí na jeho zavedenie.
Podľa Michala Kaliňáka pre mesto Piešťany, ktoré majú zhruba 28-tisíc obyvateľov, znamená nová povinnosť vstupný investičný náklad vo výške viac ako 200-tisíc eur.
Mesto Kremnica, ktoré patrí približne s 5,5 tisíca obyvateľov medzi najmenšie na Slovensku, vo svojom informačnom mesačníku v auguste informovalo, že vstupný náklad bude až 800-tisíc eur. Pre lacnejšiu prevádzku zberu zvažuje mesto výstavbu kompostárne, na ktorú by použilo aj eurofondy.
Vyššie poplatky
Náklady na triedenie bioodpadu sa podľa Holúbeka na Slovensku pohybujú od desať do 20 eur na občana a rok. O koľko sa zvýšia poplatky obyvateľov, bude závisieť od toho, aký spôsob zberu daná samospráva napokon zvolí. „Samosprávy podľa zákona nesmú dotovať náklady na nakladanie s komunálnym odpadom,“ upozornil hovorca Nitry.
Mestám a obciam nepomôže ani finančný mechanizmus, ktorý im sľúbilo ministerstvo životného prostredia. Keďže tieto príspevky sa budú vyplácať spätne za uplynulý rok, pokrytie vstupných nákladov na rozbehnutie zberu kuchynského odpadu od januára 2021 z nich nebude možné.
Hoci ministerstvo životného prostredia ešte v auguste nebolo ochotné ustúpiť a posunúť termín, kedy má triedenie kuchynského odpadu odštartovať, obce sa pokút aspoň v prvom roku neboja.
„Podľa ústneho prísľubu ministerstvo nebude v nasledujúcom roku udeľovať sankcie za toto porušenie zákona,“ uzavrel Michal Kaliňák.
