SME

Umývať triedený odpad je zbytočné plytvanie

(Zdroj: Pixabay.com)
Umývať triedený odpad je zbytočné plytvanie

Ako sa financuje zber triedeného odpadu, prečo sa v obciach na Slovensku triedi rôznymi spôsobmi?

Často sa stretávame s argumentom, načo mám triediť, veď platím za smeti. Mnohí ľudia netušia, že zber triedeného odpadu nie je financovaný z poplatkov, ktoré odvádzame do rozpočtu obce.

Od júla 2016 financujú triedený zber v obciach výlučne výrobcovia. Za odpad, ktorý skončí nevytriedený v čiernom kontajneri, platia občania a všetko, čo je správne roztriedené vo farebných kontajneroch alebo vreciach, financujú organizácie zodpovednosti výrobcov z financií výrobcov. Výrobcovia sú zodpovední za všetky obaly, ktoré vyprodukujú, aj po ich životnosti. A keďže nie je reálne, aby chodili po celom Slovensku a z odpadu vyberali svoj plast, papier, sklo a nápojové kartóny, kolektívne platia organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré financujú triedený zber v obciach, s ktorými majú uzatvorené zmluvy.

Napriek tomu sa poplatky za zmesový odpad neznížili.

Je pravda, že túto zmenu ľudia nezaznamenali, pretože obce v lete 2016 neznížili poplatok za odvoz odpadu. Dôvodom je, že zákon zároveň od rovnakého obdobia pridal obciam nové povinnosti, napríklad zabezpečiť zber biologicky rozložiteľného odpadu, jedlých olejov a podobne. Obce však práve preto nemuseli občanom poplatky vtedy zvýšiť.

Niektoré obce, aj keď je ich veľmi málo, zaviedli systém „koľko zmesového odpadu vyprodukuješ“ toľko zaplatíš“. Je toto rozhodnutie výlučne v kompetencii obce?

Je to na rozhodnutí obce. Tento spôsob zberu je motivujúci, ľudia vidia koľko vyprodukujú nevytriedeného odpadu, za ktorý následne zaplatia.

Prináša to však aj isté riziká. Sme náchylní šetriť, čo môže viesť k zvýšeniu rizika vzniku čiernych skládok a odpadovej turistiky. Platí niekto doma za množstvo odpadu? Tak zoberie vrecko a vyhodí ho v práci alebo inej obci. Je tu aj riziko znečistenia triedeného zberu. V snahe ušetriť, hodí občan zmesový odpad do kontajnera na triedený odpad.

Za triedený zber sa totiž dá považovať len taký, ktorý obsahuje menej ako 45 % nečistôt, teda odpadu, ktorý tam nepatrí. Ak znečistíme obsah farebného kontajnera iným odpadom, vlastne z neho urobíme zmesový odpad. Náklady na jeho zber vtedy musí uhradiť obec, čiže v konečnom dôsledku občan.

Ale máme skúsenosti s obcami a mestami kde to funguje, ľudia sa naučili triediť a sú natoľko zodpovední, že odpad nevyhadzujú kade-tade. Myšlienka tzv. množstvového zberu je výborná, ale predpokladá zodpovedného, usilovného a spravodlivého občana, ktorý bude striktne rešpektovať pravidlá. Dokým neexistuje kontrolný mechanizmus, ktorý by zaručil zistenie vinníka a zosobnenie škody, je to hudba budúcnosti.

Ako funguje likvidácia odpadu ak kontajner na triedený odpad obsahuje nadmerné množstvo nečistôt?

Je za tým pomerne veľa administratívy. Zberová spoločnosť nahlási obci zle vytriedený kontajner, obec to skontroluje, nahlási reklamáciu, OZV potom odvoz tohto kontajnera nepreplatí a obec to musí uhradiť ako odvoz zmesového odpadu.

Môže si aj bežný občan založiť organizáciu zodpovednosti výrobcov a zapojiť sa do systému zberu a likvidácie triedeného odpadu? Budem zbierať triedený odpad, voziť ho na triediace linky a zarobím...

OZV zakladajú výrobcovia, nemôže tak urobiť bežná fyzická osoba, musí to byť niekto, kto je zároveň výrobcom a uvádza na trh obaly alebo neobaly, to znamená výrobky z papiera, plastu alebo skla. Na činnosť OZV vydáva licenciu Ministerstvo životného prostredia SR a jej pôsobenie je zákonom prísne regulované.. Aktuálne celý systém zberu triedeného odpadu v obciach financujú výrobcovia prostredníctvom OZV. Tiež by som rada tohto bežného a zárobku chtivého občana upozornila na to, že zo zákona sú OZV neziskovými subjektmi. Pokiaľ OZV vytvorí zisk, musí ho investovať naspäť do systému triedeného zberu.

OZV financujú nielen zber odpadu z farebných kontajnerov alebo vriec, ale hradia všetky náklady spojené so zabezpečením zhodnocovania a recyklácie týchto odpadov. Z toho najvýznamnejšie sú náklady na prepravu, prípravu na opätovné využitie, následné dotrieďovanie vytriedeného odpadu na triediacich linkách a na nákup farebných kontajnerov a vriec na triedený zber.

Akým spôsobom sa určuje, koľko konkrétny výrobca prispeje na triedený zber?

Výrobca raz za tri mesiace nahlási OZV presný počet kilogramov obalov a neobalov, ktoré za uplynulý štvrťrok uviedol na trh.

Obaly sú fľaše, tuby, vrecká, krabice a podobne, do ktorých sa balia výrobky. Neobalové výrobky sú napríklad letáky, noviny, časopisy, záhradný nábytok, jednorazové príbory či sklené poháre.

V praxi teda výrobca nahlási, že tento štvrťrok uviedol na trh 10 ton PET fliaš, 20 ton hliníkových plechoviek, 100 ton letákov. Čo ďalej?

OZV nahlásené množstvo vynásobí sadzbou príslušného materiálu a výrobcovi vystaví faktúru. OZV z takto získaných financií zabezpečuje triedený zber v obciach. Celé je to nastavené tak, aby žiadna obec nezostala bez OZV, a teda bez zabezpečeného triedeného zberu. Výrobca si takto prostredníctvom OZV plní svoju zákonnú povinnosť postarať sa o svoje výrobky a obaly potom, ako sa stanú odpadom.

Tým, že výrobca platí OZV za každý kilogram, ktorý uvedie na trh, je motivovaný, aby znižoval množstvo obalov a ich hmotnosť. Tento systém zároveň pôsobí na výrobcu ako prevencia vzniku odpadu, núti výrobcu zamyslieť sa či ozaj musí výrobok baliť a či v toľkých vrstvách obalu.

Vstupuje OZV do procesu tvorby obalov pri ich uvádzaní na trh? Rokujú OZV s výrobcami napríklad o tom, že obal, ktorý chcú používať, nie je práve ideálny, zle sa recykluje a podobne?

Veľa výrobkov predávaných na Slovensku je z dovozu. Množstvo firiem je distribútorom, nie výrobcom, preto je ich možnosť ovplyvniť zloženie obalu minimálna. Ak nás kontaktuje lokálny výrobca, ktorý plánuje uviesť na trh tovar, a zaujíma ho, aký obal je vhodný, radi mu poradíme.

Poskytujeme poradenstvo, pretože prevencia je dôležitá. Poradíme také formy obalov, ktoré sú čo najekologickejšie, najlepšie recyklovateľné atď. Pre výrobcu na lokálnom trhu je to motivujúce.

V rámci európskej legislatívy sa pripravuje systém ekomodulácie, teda stanovenie poplatkov, ktoré výrobcovia platia OZV podľa toho, ako dobre je daný obal recyklovateľný.

Už aj teraz sú stanovené ceny rozdielne v závislosti od materiálu. Ekomodulácia, to znamená modifikovanie poplatkov podľa ich recyklovateľnosti, sa týka najmä plastov, pretože pri plastoch je veľmi široké spektrum rôznych druhov s rozdielnymi možnosťami recyklácie.

Pre nastavenie ekomodulácie je dôležité, aby vznikla celoeurópska dohoda. Tovar sa vyváža do rôznych krajín a pre výrobcu nie je možné zabezpečiť, aby mal v každej krajine jeho výrobok iný obal. Ak by mala každá z krajín Európskej únie nastavenú ekomoduláciu inak, pre výrobcu by nebolo motivujúce vyvinúť novú technológiu balenia, do ktorej musí, samozrejme, investovať nemalé finančné prostriedky. Pravdepodobne by si na niektoré krajiny len vyčlenil vyšší rozpočet a výsledný efekt ekomodulácie, ktorý má smerovať k ekologickejším obalom, by nebol žiaden. Ak budú v Európe nastavené spoločné rámcové pravidlá, vytvorí sa tlak na výrobcov, aby volili pre svoje výrobky obaly, ktoré sa recyklujú jednoduchšie. Za PET fľaše, ktoré sú potiahnuté PVC rukávom, bude platiť výrobca OZV viac ako za PET fľaše bez neho, keďže náklady na ich recykláciu sú oveľa vyššie.

Ak sa vytvorí motivačný nástroj platný v 28 krajinách, je to už pre výrobcu na zamyslenie, či nie je pre neho výhodnejšie vyvinúť lepší obal, keďže sa mu to oplatí v celej EÚ, nielen v niekoľkých vybraných krajinách.

Na koho má vyvíjať tlak občan, aby sa v jeho obci triedilo lepšie alebo inak? Ľudia sa často sťažujú, že majú kontajnery na triedený odpad ďaleko alebo, že kontajnery alebo vrecia zberová spoločnosť neodváža dostatočne často. Kto teda rozhodne o tom, ako sa bude v danej obci alebo meste triediť?

Nie vždy platí, že viac je lepšie. Triedený zber financujú výrobcovia, čo sa veľmi dobre počúva, lebo to vyvoláva pocit, že to sú cudzie peniaze, ktoré sa nás netýkajú. Výrobcovia však, pochopiteľne, svoje náklady premietnu do ceny tovaru. Ak budú náklady výrobcu na obaly a ich triedenie rásť, premietne sa to v cene daného výrobku, a teda aj v našich peňaženkách.

Dostupnosť kontajnerov je veľkou témou. Platí, že chceme mať kontajner čo najbližšie k domu, keď tam chceme niečo vyhodiť, ale čo najďalej, ak tam ide vyniesť niečo sused a ešte ďalej, keď ráno príde auto zberovej spoločnosti odpad vyviezť.

Nájsť dochádzkovú vzdialenosť ku kontajnerom, ktorá by vyhovovala všetkým, je preto veľmi náročné. Človek je tvor od prírody lenivý a ak je dochádzková vzdialenosť veľká, je tu tendencia vyhodiť vytriedený odpad inam alebo netriediť vôbec a všetko nahádzať do zmesového kontajnera, ak je bližšie.

Rozmiestnenie kontajnerov teda nie je úplne v kompetencii obce, musí hľadať riešenia, ktoré budú prijateľné pre občanov, obec a OZV.

Dôležité je hľadať efektívny spôsob. Peniaze na zber, prevoz a recykláciu triedeného odpadu nie sú imaginárne peniaze. Sú to reálne peniaze, ktoré platíme my všetci kúpou výrobkov. Ak by sa neefektívne zvyšovali náklady na triedený odpad, odrazí sa to v cenách tovarov. V prípade úplnej krajnosti - „kontajner do každej rodiny“ by ceny narástli naozaj neúmerne.

Ľudia triedia oveľa viac ako kedysi, ale mnohí stále pristupujú k triedeniu nezodpovedne. Nestláčajú plastové fľaše, nerozoberajú krabice. Kontajner sa javí plný, pritom je poloprázdny. Sťažujeme sa, že zberová spoločnosť nechodí dosť často, niektoré kontajnery doslova kypia. Lenže to je väčšinou len očný klam. Keby sme všetky plasty a krabice popučili, tak by sme videli, že kontajnery sú takmer prázdne. Ak by sme to všetci robili poriadne, stačilo by odpad odvážať dokonca menej často ako teraz.

Z peňazí výrobcov sa financuje každá jedna jazda smetiarskeho auta, ktoré zváža triedený odpad. Čím viac vzduchu v kontajneri, tým vyššie náklady na odvoz. Robili sme pokus, ktorého výsledok je úplne evidentný: 200 nestlačených fliaš zaberie v kontajneri toľko miesta ako 733 stlačených fliaš.

Vrecový systém považujú niektorí ľudia za menejcenný a dožadujú sa kontajnerov. Je to naozaj tak?

Žiadny z týchto dvoch spôsobov nie je lepší alebo horší. Vrecový systém je z hľadiska dochádzkovej vzdialenosti pohodlnejší. Máte vrecia doma, nemusíte nikam chodiť. Na druhej strane, v byte nie je vždy jednoduché vrecia s odpadom skladovať. Niektorí argumentujú tým, že keby mali kontajner, nemuseli by chodiť zberové autá tak často. Lenže ekologická záťaž na životné prostredie pri výrobe kontajnera a jeho dovoze je pomerne vysoká, okrem toho kontajner nemôže vyviezť hocijaké auto. Pri porovnávaní vrecového a kontajnerového triedenia dospejeme k tomu, že ekologická stopa alebo environmentálny prínos sú vyrovnané.

Niektorí ľudia majú potrebu umývať triedený odpad, pretože sa boja, aby sa im doň nedostal hmyz či myši a aby sa vyhli zápachu. Sú obce, v ktorých sa vrecia zbierajú len raz za mesiac. Umývanie odpadu je obrovské plytvanie vodou, ale na druhej strane je snaha vyhnúť sa spomenutým nepríjemnostiam úplne pochopiteľná.

To, že ľudia nechcú žiť v zápachu, s hmyzom a hlodavcami, je prirodzené. Zvyk umývať odpad sa netýka len vrecového zberu, ale aj panelákových bytov, kde máme v kuchyni napríklad 4 nádoby na odpad. Faktom je, že hlavne obaly z mliečnych výrobkov, rybičiek a podobne môžu spôsobiť dosť silný zápach. Existujú vzduchotesné smetné koše, ktoré zabraňujú šíreniu pachov, ale to je investícia, ktorú nie je každý ochotný podstúpiť.

Ak sa už naozaj nevieme vyhnúť opláchnutiu, tak určite nepoužívajme čistú, nebodaj teplú vodu alebo saponát. To je obrovské plytvanie. Ak máme nejakú zvyškovú vodu, môžeme použiť takú. Kto má dažďovú vodu na záhrade, môže ju použiť. Ak si umývame ruky, môžeme utesniť odtok a vo vode z umytých rúk opláchnime obal, ktorý potrebujeme umyť. Ale umývanie obalov je naozaj obrovské mrhanie prírodnými zdrojmi aj finančnými prostriedkami.

V minimálnej miere je oplachovanie pochopiteľné, ale z pohľadu triedenia ako takého je zbytočné. Stačí zabezpečiť, aby odpad neobsahoval zvyšky.

Dokáže bežný človek ovplyvniť spôsob triedenia v meste alebo obci?

Môže to ovplyvniť tak, že bude diskutovať s miestnymi poslancami o ich predstave nastavenia systému. Systém triedenia funguje v obciach ako výsledok dohody troch strán – obce, zberovej spoločnosti a OZV.

Obec pozná svojich občanov, pozná históriu triedenia v obci. Sú obce, v ktorých sa triedi dlho, ľudia sú naučení na nejaký systém, majú nejakú disciplínu.

Zberová spoločnosť zasa napríklad vie, že má triediacu linku, na ktorej vie roztriediť plasty, nápojové kartóny a kovy, takže ich v obci môžu obyvatelia zbierať spoločne do jedného kontajnera.

Vstupujú sem, samozrejme, aj ďalšie premenné ako napríklad cena.

Pri každej zmene v triedení je potrebné pýtať sa: Nie sú ľudia roky zvyknutí robiť to inak a nepopletieme ich? Ak sa tým ušetria finančné prostriedky, tak to za zmenu stojí a časť ušetrených financií je možné investovať do vzdelávania ľudí v obci a vysvetliť im, že to, že mali päť kontajnerov a teraz majú len tri, neznamená, že odteraz sa v obci netriedia nápojové kartóny a kovy. Triedia sa naďalej, ale kov a nápojový kartón budú hádzať do žltej nádoby spolu s plastom.

Nastavovanie systému a hlavne jeho zmeny musia prebiehať veľmi citlivo a po dohode všetkých zúčastnených subjektov, aby sa zmenou nenapáchalo viac škody ako osohu.

Podmienkou však je, aby zberová spoločnosť pôsobiaca v obci, ktorá triedi viac zložiek odpadu spoločne, bola schopná tieto zložky roztriediť. Ak to zberová spoločnosť nie je schopná zabezpečiť, musí mať na jednotlivé zložky samostatné kontajnery.

Ani jedna z týchto foriem triedenia odpadu nie je horšia alebo lepšia, efektívnejšia alebo menej efektívna. Snaha zjednotiť systém triedenia je na jednej strane pochopiteľná, lebo sa snažíme všetko zjednodušovať. Ale zmysel to má len vtedy, ak je možné odpad potom využiť ako druhotnú surovinu, čo sa bez jeho dotriedenia nedá.

Vaša OZV sleduje a analyzuje triedený zber v obciach. Akým spôsobom sa vyhodnocuje, ktorá obec triedi lepšie alebo horšie?

Zberová spoločnosť nám hlási množstvo vyvezeného triedeného odpadu, koľko odpadu bolo odvezeného na spracovanie, koľko odpadu bolo znečisteného a znehodnoteného. Tieto dáta nám potvrdzuje aj obec, pretože tá musí mať tiež prehľad. Pre obec je to dôležité aj z toho dôvodu, že od miery triedenia sa odvíja cena za tonu skládkovaného zmesového odpadu. Cena za skládkovanie je nastavená motivujúco, čiže čím viac obec vytriedi, tým nižšiu cenu za tonu zmesového odpadu zaplatí.

To je motivačné jednak pre obec, aby robila kroky k zefektívneniu triedeného odpadu, ale aj pre občana, aby ho triedil.

Množstvo vytriedeného odpadu na Slovensku rastie, čo je asi dobrá správa.

Naozaj sa výrazne zvyšuje množstvo vytriedeného plastu, papiera, skla, kovových obalov a nápojových kartónov. Zároveň však stúpa aj celkové množstvo produkovaného odpadu. V triedení sme na tom v porovnaní so zvyškom EÚ síce stále podpriemerní, ale z roka na rok sa zlepšujeme. Čo je však horšie, v množstve odpadu sa postupne prepracúvame na vyššie priečky a produkujeme ho čoraz viac.

Na Slovensku máme obrovské rezervy v triedení biologicky rozložiteľného odpadu. Ak máme v roku 2020 splniť cieľ, ktorým je 50 % recyklácia odpadu, musíme uvažovať aj o biologickom odpade, pretože nárast v triedených zložkách papiera, plastu, skla, kovov a nápojových kartónov prichádza postupne.

V bežnom zmesovom komunálnom odpade je od 40 do 60 % biologicky rozložiteľného odpadu. Posledná novela, ktorá túto vec rieši, ruší výnimky pre bioodpad. Teraz platí v zákone toľko výnimiek, že sa v nich našla pomaly každá obec.

Napríklad ak je to pre obec príliš finančne náročné, nemusí zabezpečovať zber bioodpadu, ak má aspoň 50 % domácností vlastný kompostér alebo kompostovisko, tiež sa nemusia zaoberať ďalším zberom bioodpadu. Teraz by to malo byť možné len vtedy, ak má možnosť kompostovať 100 % domácností obce. Na sídliskách je to možné riešiť napríklad komunitnými kompostérmi.

Faktom je, že od polovice roka 2016, kedy sme začali fungovať podľa nového zákona sa Slovensko sa v oblasti triedenia výrazne posunulo k lepšiemu. Síce ešte neatakujeme horné priečky, ale je to dôvod na optimizmus.

Podľa istého výskumu časť ľudí podlieha tendencii viac nakupovať s ospravedlnením, že odpad vytriedia. Ako sa dá bojovať s rastúcim množstvom odpadu?

Veľa ľudí si neuvedomuje, že sa už pri nakupovaní majú správať zodpovedne a majú kupovať len to, čo potrebujú a neprodukovať odpad, ktorý produkovať nemusia. Aj hierarchia odpadového hospodárstva je nastavená tak, že na samotnom vrchu je zásada „netvoriť odpad“. Potrebujem to? Ak nie, nekúpim. Potom nasleduje „znovu používanie“. Dá sa to ešte nejako využiť, viem to niekomu podarovať? Až potom je triedenie a recyklácia, nasleduje energetické zhodnotenie a až posledné je skládkovanie. Toto je hierarchia odpadového hospodárstva, ktorá je aj v zákone a podľa tejto hierarchie by sa mali správať aj bežní ľudia, nielen systém a štát.

Takže táto pyramída nie je vynálezom zero-waste hnutia.

To určite nie, toto je zdravý rozum. Zero-waste je výborná myšlienka a som veľmi rada, že sa rozmáha. Len by som bola rada, keby sme nedémonizovali obaly ako také. Bez niektorých sa dokážeme zaobísť, iné sú nevyhnutné.

Vďaka plastom máme bezpečné potraviny, menší potravinový odpad, nižšiu chorobnosť. Plasty sa používajú v zdravotníctve, kde sú nenahraditeľné. Som zástancom zlatej strednej cesty a zdravého rozumu. Nenakupujme, čo nepotrebujeme, eliminujme zbytočnosti.

Výborným príkladom je slamka. Ropa sa tvorila milióny rokov. My ju vyťažíme, krvopotne z nej vyrobíme plast a z toho plastu vyrobíme slamku, ktorou za tridsať sekúnd vypijeme nápoj a hodíme ju do koša. Je to nedôstojné voči tomu plastu.

Používajme plasty s rozumom, tam kde je to vhodné. Plastová stolička je v poriadku, lebo je odolná a vydrží veľa rokov. Jednorazová lyžička je zbytočnosť. Takže jediný záver je s rozumom a v zdravej miere používať zdroje, ktoré máme.

Ako zmeniť myslenie ľudí? Isté zlepšenia už vidíme, ale ide to pomaly.

Musíme začať od seba. Každý jeden z nás musí urobiť niečo pre to, aby to na Slovensku fungovalo lepšie. A pokojne môže začať tým, že bude triediť odpad. Ísť príkladom svojej rodine alebo svojim kolegom.

Možno bude zo začiatku za divného, dokonca mu budú nadávať do ekoteroristov. Niektorým ľuďom vyčítajú, že to s tým eko prístupom preháňajú. Ale musia byť aj extrémne striktní ľudia, pretože tí posúvajú latku vyššie a ťahajú za sebou masu a priemer sa posúva smerom k lepšiemu.

Ak dáme na jednu stranu človeka, ktorý sa správa ako absolútny ignorant, a na druhú stranu človeka, ktorý za celý rok vyprodukuje toľko odpadu, čo sa zmestí do téglika od jogurtu, budú v menšine, ale väčšina bude niekde v strede, a to bude perfektné.

Zrejme najväčší mýtus o odpade je, že končí na jednej kope, lebo niekto videl, ako jedno auto nakladalo aj papier aj plast.

V zmesovom odpade končí len obsah kontajnerov, ktoré sú zle vytriedené a odpad je v nich znehodnotený. Inak nie. Uvedený príklad sa môže stať len v dvoch prípadoch:

Za prvé, existujú autá, ktoré majú viaczložkovú korbu, vnútri sú rozdelené priečkou, vďaka čomu vedia zobrať naraz obsah dvoch rôznych kontajnerov.

Druhá situácia, ktorá môže ľudí miasť, je, že ráno vidia auto, ako zváža papier a potom poobede zbadajú to isté auto na vedľajšej ulici nakladať plast. To, že auto bolo medzitým vyložiť papier na triediacu linku a teraz sa prázdne vrátilo po plast, už nevidia. A to, že ide o rovnaké auto znamená, že zberová spoločnosť nemá štyri rôzne autá, ale len dve, ktoré sú plne vyťažené.

Ľudia sú veľmi náchylní na senzácie a hoaxy. Sú hrdí, že odhalili „podvod“, tešia sa ako to všetkým okolo porozprávajú a čo je najhoršie, vďaka svojej neinformovanosti prestanú triediť.

V niektorých mestách táto miestna legenda zašla až tak ďaleko, že zberová spoločnosť si dala vyrobiť magnetické tabule a podľa toho, po aký materiál šla, takú tabuľu na auto pripla. Takto sa snažili zabrániť ľuďom konšpirovať, že všetko končí na skládke.

Druhotná surovina, teda vytriedený odpad, je artikel, ktorý má hodnotu, obchoduje sa s ním, po dotriedení a zlisovaní sa predáva. Nedá sa vylúčiť ľudské zlyhanie alebo chyba, tá sa vyskytne pri všetkých ľudských činnostiach. Ale tvrdiť, že sa takáto vec deje plošne, jednoducho nedáva žiadnu logiku.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Desať tipov ako cestovať udržateľnejšie

Získajte cestovateľské návyky, ktoré vám prinesú viac zážitkov s menšou ekologickou stopou.

Ilustračná fotografia
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop