SME
Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Kam vyhodiť

Triedime, aby sme platili menej. Ale aj pre budúce generácie

Podiel skládkovaného odpadu síce klesá, ale v Európe patrí Slovensko stále k najhorším krajinám.

Zvykli sme si voziť odpad na skládky a do spaľovní, pritom potenciál triedenia je veľký, hovorí Branislav Moňok.
Zvykli sme si voziť odpad na skládky a do spaľovní, pritom potenciál triedenia je veľký, hovorí Branislav Moňok. (Zdroj: Archív B.M.)

Vytváranie podmienok na komfortné nakladanie s odpadmi môže byť pre volených zástupcov možnosťou ukázať svoje schopnosti, hovorí BRANISLAV MOŇOK z občianskeho združenia Priatelia Zeme, ktorý sa venuje problematike odpadov už vyše dvadsať rokov.

Ako sa v posledných rokoch vyvíja vzťah obyvateľov Slovenska k triedeniu komunálneho odpadu?

Mení sa pozitívnym smerom, hoci nie veľmi rýchlo. Záujem o triedený zber, samotnú recykláciu a dokonca aj o predchádzanie vzniku odpadov je z roka na rok väčší.

Vnímame to aj na tom, koľko ľudí chodí na naše prednášky, koľko ich telefonuje a koľko samospráv sa iniciatívne hlási, že chcú riešiť odpadové hospodárstvo inak ako doteraz.

Skryť Vypnúť reklamu

Aký podiel komunálneho odpadu končí na Slovensku na skládkach a kde sa nachádzame v porovnaní s inými krajinami v Európe?

Podľa štatistík za rok 2018 sme dokázali 36 percent odpadu vytriediť a odovzdať na recykláciu, 7 percent skončilo v spaľovaniach a ten zvyšok, čiže 55 percent skončilo na skládkach.

Podiel skládkovaného odpadu síce klesá, ale v Európe patríme stále k najhorším krajinám. Je dôležité dodať, že hovoríme o neupravenom odpade. Čiže zmes všetkého, čo nahádžeme do kontajnerov, končí na skládkach.

Slovensko sa zaviazalo, že do roku 2020 zvýši mieru recyklácie na 50 percent. Ako ďaleko máme k naplneniu tejto povinnosti?

Záväzok vychádza z rámcovej smernice Európskej únie o odpadoch. Keďže sa končí rok 2019, je jasné, že to nezvládneme. Ale aj vďaka tomu, že sa chystá sprísňovanie legislatívy pre triedenie biologicky rozložiteľných odpadov, mohli by sme sa k tým 50 percentám aspoň výraznejšie priblížiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Zvykli sme si voziť odpad na skládky a do spaľovní, pritom potenciál triedenia je veľký. Keď si robíme analýzy zmesových komunálnych odpadov, zisťujeme, že odpad, ktorý sa nedá vytriediť, tvorí len 16 až 20 percent.

Sú obce, kde už teraz dosahujú vysokú mieru recyklácie, aj nad požadovaných 50 percent, ale sú aj také, ktoré by to síce zvládli, ale vytriedia len 10 percent odpadu.

Prečo sú v prístupe samospráv k triedeniu odpadu také rozdiely?

Náš legislatívny systém v odpadovom hospodárstve je nastavený na ekonomickú motiváciu. Do roku 2021 sa bude zvyšovať poplatok za odpad, ktorý končí na skládkach. Ak to v konečnom dôsledku zaplatia obyvatelia miest a obcí, žiadny starosta alebo primátor z toho nebude nadšený.

Súvisiaci článok Viete triediť plasty? Otestujte sa Čítajte 

Takže vytváranie podmienok na komfortné nakladanie s odpadmi môže byť pre volených zástupcov aj možnosťou ukázať svoje schopnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Mnoho ľudí v mestách a obciach si často kladie otázky ako: Máme kam ukladať odpad? Máme v obci zberný dvor? Vyvážajú sa dostatočne často kontajnery na odpad? Sú stojiská čisté?

Aj to je vizitka zvolených zástupcov. Štát a samospráva však majú zodpovednosť aj v oblasti ochrany životného prostredia. Preto sa snažíme vniesť do témy okrem ekonomickej aj morálnu motiváciu. Nerobíme to len preto, aby sme neplatili ročne o šestnásť eur viac, ale aj pre budúce generácie.

Aké argumenty používajú tam, kde stále vytriedia málo odpadu?

Na Slovensku má každá obec a mesto uzatvorenú zmluvu s nejakou Organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečuje triedenie odpadu – papiera, plastov, skla, elektroodpadu, či pneumatík.

Organizácie zodpovednosti výrobcov však ovplyvňujú systém triedenia odpadov tak, aby to bolo pre ne ekonomické. Takže sa môže stať, že aj keby obec alebo mesto zatúžili po nejakej zmene, napríklad chcú mať viac kontajnerov, narazia na negatívnu odpoveď zo strany OZV. Často oprávnenú, lebo peňazí, ktoré dávajú do systému samotní výrobcovia, nie je veľa.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalším argumentom je, že ľudia sa v triedení odpadu nevyznajú a sú aj takí, ktorí nemajú vôbec záujem. Z 2930 samospráv na Slovensku tvoria 2500 obce do 1500 obyvateľov, ktoré nemajú odborných pracovníkov na odpadové hospodárstvo. V mnohých malých obciach preto vedia veľmi málo o svojich povinnostiach a možnostiach.

A v neposlednom rade, veľa ľudí síce separuje, ale len tie odpady, ktoré som spomínal. Netýka sa to biologického odpadu, textilu, drobného stavebného odpadu...

Akú rolu hrá pri množstve triedeného odpadu biologicky rozložiteľný odpad?

Veľkú. Keď sa pozrieme na analýzy zmesových komunálnych odpadov v mestách a obciach, tak zistíme, že najväčšiu časť z hľadiska hmotnosti predstavuje práve biologický odpad.

V odpade, ktorý končí najčastejšie na skládkach, tvorí 40 až 60 percent hmotnosti, niekde aj 65 percent. Keby tí ľudia netriedili nič iné, len biologický odpad, tak dávajú na skládku len 35 percent v porovnaní s tým, čo tam putuje teraz.

Skryť Vypnúť reklamu

Kde vidíte riešenie?

Polovica obyvateľov Slovenska žije v rodinných domoch, dokážu si biologický odpad sami kompostovať. Dôležité je, aby samospráva rozvoj domáceho a komunitného kompostovania podporila.

Obce, ktoré majú zberný dvor, môžu mať na ňom malú kompostáreň a umožniť obyvateľom, aby tam nosili biologický odpad. Ľudia majú o to záujem, akurát im treba ponúknuť príležitosť. Napríklad v Starej Turej už niekoľko rokov funguje triedený zber vrátane bio odpadu.

V Bratislave sme minulý rok v decembri spolu s magistrátom, ktorý to financoval, vybudovali 25 komunitných kompostovísk. Záujem zapojiť sa do triedenia prejavilo okolo tisíc ľudí, ktorí ročne spracujú približne 70 ton biologického odpadu. Ten už nepôjde na skládky alebo do spaľovne. Je to celkom jednoduché a úžasné.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri triedení biologického odpadu však platí niekoľko výnimiek.

Ešte zdôrazním, že hovoríme o kuchynskom biologickom odpade. Pri jeho triedení si môžu samosprávy nateraz uplatniť až štyri výnimky. Obce a mestá, ktoré dávajú všetok odpad do spaľovní, nemusia zaviesť zber kuchynského biologického odpadu.

Druhá výnimka sa týka nákladov. Zjednodušene povedané, ak by zber biologického odpadu navýšil poplatok v obci nad istú úroveň, obce nie sú povinné ho triediť. Tretia výnimka sa môže uplatniť v prípade technických problémov a podľa štvrtej výnimky, ak obec preukáže, že viac ako 50 percent obyvateľov si zabezpečuje kompostovanie doma, tak nemusí triediť

. V praxi to potom vyzerá tak, že 80 percent obcí a miest si v súčasnosti uplatňuje nejakú výnimku a biologický odpad netriedi. V budúcnosti však zostane v platnosti len posledná výnimka, keďže v poslednom čase sa vďaka eurofondom dostali do stoviek obcí malé kompostéry.

Skryť Vypnúť reklamu

Kde robia ľudia pri triedení odpadu najčastejšie chyby?

Často majú problém rozlíšiť, kam patria obaly z kombinovaného materiálu, kde je napríklad papier aj plast. Na jednej prednáške vysvitlo, že obaly zo zemiakových lupienkov hádžu do kontajnera na kovy, pritom je to plast.

Do kontajnera na sklo často hodia zaváraninový pohár aj s jeho obsahom, na fľašiach zostávajú kovové alebo plastové vrchnáčiky a podobne. Do skla nepatrí ani keramika a porcelán, zrkadlá, určite nie ani obrazovky, žiarivky.

Duté obaly z papiera, tetrapaku, plechovky, plastové fľaše putujú do kontajnera zvyčajne nestlačené, takže tam zaberajú oveľa viac miesta ako by mohli.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 968
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 810
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 11 113
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 244
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 142
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 529
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 708
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 668
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 667
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 189
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Domácnosť bez odpadu šetrí prostredie

Odpad triedime, vynášame k farebným kontajnerom, recyklujeme, ale naučíme sa žiť tak, aby sme ho vôbec netvorili?

Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu

Miera recyklácie odpadov na Slovensku z roka na rok rastie.

Niekde začali kuchynský odpad triediť skôr, ako bolo treba

V čiernej nádobe s komunálnym odpadom je aj polovica kuchynského bioodpadu.

Reťazce predávajú vlastné značky v ekologickejších obaloch

Obchodné siete odstraňujú ťažko recyklovateľné obaly, využívajú lokálnych dodávateľov.